Samotný vstup do priestoru NP je oproti ubytovacím blokom pri parkovisku. V podstate sú cieľom hlavne vodopády, teda väčšinou menšie ale blízko je aj vyše 20 metrov vysoká Latak Waterfall. Je tretím v poradí, ktoré môžete postupne vidieť pri ceste chodníkom popri rieke. Vodopád vytvára celkom pekné miesto a je dosť vyuýívaný ako miesto na kúpanie kôli chladnej vode. Cesta fakt netrvá dlho. Vyhliadková veža bokom od cesty k vodopádu je už ťažší oriešok pretože vyliezť skoro stovku strmých schodov v obrovskom vlhku a horúčave je poriadne namáhavé. Navyše drevená rozhľadňa postavená pri kmeni stromu bola dosť zdemolovaná a rebrík polámaný. Snaha dosiahnuť tento večer ešte iný vzdialenejší vodopád však skončila po asi kilometri nekonečnej cesty po rozbahnenom pralese stále hore kopcom a potom zase dole a tak donekonečna stále horšou cestou. Pešia turistika v tropickom pralese nie je nič príjemné pokiaľ tam nie je spevnená cesta a navyše veľká väčšina cestičiek je strašne strmá.
Totem s názvom parku pri vstupe. V parku sa stavia, preto tie plachty v pozadí.
V podstate je cesta do Lambir Hills určite príjemným víkendom pre ľudí bývajúcich v Miri. Dá sa tam kúpať, dá sa tam čo to vidieť v lese a navyše je to veľmi dobre prístupné. Bývanie v parku je v celkom pekných chatách aj s klimatizáciou. Dokonca pred chatou som mal aj posedenie s grilom. V parku je malá reštaurácia s obchodíkom, teda skôr taký miestny bufet. Ale vcelku je to veľmi príjemné miesto.
Ubytovanie. Za 20 eur na noc je to vase.
Vstup k náučným chodníkom.
...
Dokonca aj lanový most máte zadarmo.
Vodopád číslo 1. pokiaľ si dobre pamätám.
Riečka Liam.
Síce len 1.2 km ale po akej ceste ?
Samozrejme cesta začína neskutočne strmými schodmi.
Malý vodopád.
Stromy okolo chodníka sú označené. Ale mne nehovorí nič ani jeden názov.
Chodník "Pantu trail".
Latak Waterfall, posledný v rade troch a najväčší.
Dokonca je tam aj šnúra ohraničujúca priestor pre kúpajúcich.
Zo zvierat som videl len tie najnepríjemnejišie.
Prízemie vyhliadkovej veže. Ktosi vyrazil všetky stupne z rebríka. Mal som sto chutí sa tam vyštverať lebo schodíky boli vytrhnuté len zo spodného rebríka. Ale nakoniec som to predsa len nechal tak, lebo zdrúzgať sa zo zhnitej konštrukcie ze ten výhľad zrejme nestojí.
Nasledujúci deň ráno viedla cesta autom späť do Miri a potom nasledujúci deň lietadlom smer Gunung Mulu.
