V parku je okrem správnej budovy niekoľko chát a veľký hostel. Mne sa chata neušla, a tak som býval v obrovskom drevenom hosteli pre 80 ľudí celkom sám. Hostel má tú výhodu že je veľmi blízko pri pláži a z jeho obrovskej vstupnej haly je krásny výhľad na more. Samotný areál správy parku je veľmi rozťahaný a hostel je úplne na kraji kde je absolútny pokoj. December je úplná mimosezóna pretože je okrem iného aj monzún, a tak je more kalné a rozbúrené.
Okrem pláží na pobreží je atrakciou ešte plavba po rieke ktorá tam ústí do mora. Kúpanie aj tak nie je zrejme nič moc, pretože vo vode sú medúzy a v blízkosi ústia rieky aj krokdíly. Nikoľko známych pláží slúži korytnačkám na kladenie vajec, čo sa dá ísť pozorovať v sezóne. Atrakciou sú tiež delfíny, samozrejme tiež len v istom odbobí roka. Okrem krátkej okružnej cestičky po mostíkoch nad zatopeným lesom sú tam aj dlhé turistické cesty k plážam či vodopádom. Moja lenivosť ma však doviedla len k rozhľadni nad neďalekým útesom.
Do parku prichádzajú aj rodinky s deťmi na piknik a je tam kopa besiedok či miest na grilovanie. Celkovo má miesto úžasnú atmosféru, hlavne keď ho má človek prakticky sám pre seba. Kto chce utiecť od civilizácie a preplnených turistických miest, Similajau je to pravé miesto... Veď posúďte sami.
Cesta k parku.
Vnútri areálu.
Pohľad z haly hostela.
Priečelie hostela.
Gril so sprchou. To sa len tak nevidí.
Mordor v pozadí. Zrejme je to závod na skvapalňovanie zemného plynu v Bintulu. Vraj najväčší na svete.
Ostatné chatky sú bližšie k vchodu a budova vpravo je správa parku.
Rozhľadňa nad útesom.
Rieka ústiaca v parku do mora.
Ústie rieky.
Kratšia a pohodlnejšia exkurzia po zatopenom lese.
Korene sú košatejšie ako koruny stromov. Tvoria nepreniknuteľný labyrint.
Výhľad z besiedky.
Neodmysliteľný totem parku na parkovisku pred vchodom.
Ostáva zbaliť sa a vydať sa na 10 hodín trvajúcu cestu do Kučingu navšíviť dva blízke parky Gunung Gading a Kubah...
