Prvý závažný problém bol ako dostať oceľového tátoša z cca 60 kilometrov vzdialeného letiska KLIA domov. V Malajzii sa jazdí vľavo čo už k aj tak k dostatočnej exotickosti 7 miliónového Klang Valley ktorého je Kuala Lumpur súčasťou pridáva jeden bod na stupnici obtiažnosti naviac.
Takato znacka hovori za vsetko... Pangkor Island
Pravdu povediac pôvodne som aj chcel urobiť mierny tréning na auto s opačným riadením na Langkawi. Nakoniec však prevážila chuť voziť sa na motorke a tréning na auto zostal stranou. Langkawi je ideálnym miestom na tréning jazdy. Cesty sú v dobrom stave a v podstate úplne prázdne.
Moj "Hrdina"
Motorka má navyše v Malajzii jednu podstatnú výhodu, je fakticky jedno po ktorej strane idete, pretože domáci ľúbia bežne chodiť aj po opačnej strane, keď zle odbočíte, jednoducho sa otočíte a idete späť, čo pri použití auta nie je až také jednoduché. Navyše všadeprítomné zápchy pre motockylistov nepredstavujú problém a taktiež neplatia diaľničné mýto. Motorka je takým mercedesom chudobných a vidieť celú rodinku na skútri prípadne aj s nejakým nezvyčajným nákladom nie je nič divné. Akurát minulý víkend som videl dvoch na skútri ktorí pri jazde držali vyše 6 metrovú tyč ktorá sa koncami ohýbala skoro až k zemi.
Miestna kopia nejakeho thajskeho skutra. Inac prekvapivo vykonna. Tento bol ale celkom novy.
Veľkým mínusom motocykla je absencia klimatizácie a strechy ktorá pri tunajších lejakoch je viac než potrebná. K image malajského motocyklistu patria papuče a nejaká bunda oblečená chrbtom napred , vraj kôli špine a zápachu smogu. Prilby viac menej nosia, so svetlom je to už horšie, nie je vôbec žiadny problém že v noci na diaľnici pred sebou uvidíte motorku ktorej nejde prinajmenšom zadné svetlo. Ale to nesvietia niekedy ani autá. Na druhej strane nesmierne obľúbené je oslňovanie diaľkovými svetlami pri jazde v kolóne v noci. Malajci sami priznávajú že ich automobilová kultúre je hlboko pod normou dovoľujúcou ju za kultúru vôbec označiť. Nehodovosť je obrovská a následky fatálne kôli nedisciplinovanosti vodičov a zlému technickému stavu vozidiel. V Malajzii neexistuje technická kontrola,a poniektoré autá podľa toho aj vyzerajú. Na vidieku predstavuje auto prakticky jediný dopravný prostriedok a auto vlastní každý člen rodiny, mladší motocykel. Nie žeby boli tak bohatí ale veľmi staré autá kúpia za pár peňazí, prípadne na nekonečný leasing s malými splátkami. Auto je tu fakticky nevyhnutnosť. Ceny benzínu sú nízke a predstavujú asi tretinu z našich slovenských.
Mala mytnica pri mestecku Bidor. TnG - Touch and Go je pruh pre platbu predplatnou kartou. V mestach je este automaticky system Smart Tag.
Problémom v Malajskej doprave sú hlavne v mestách nekonečné zápchy. Malajci peši neprejdú ani krok, skoro každý má auto a miestne cesty podľa toho aj vyzerajú. Sieť verejnej dopravy je nedostatočná a v mnohých miestach aj hlavného mesta neexistujúca. Zrejme udržiavanim dotácií na palivá miestna vláda považuje problém dopravy za vyriešený.
V autách majú drvivú prevahu domáce značky Proton a Perodua. Kôli vysokým dovozným clám na automobily sú ostatné značky okrem tých , ktoré sú produkované v miestnych pobočkách tovární, oveľa drahšie. Malajské autá, hlavne štátom vlastnený Proton sú povestné nekvalitou a poruchovosťou. Staršie modely sú odvodeninami nejakého úspešného zahraničného modelu. Napríklad môj Proton Wira bol kópiou Mitsubishi Lancer z roku 1992 s miernymi úpravami. Pôvodne do neho montovali originálne zahraničné pohonné jednotky ktoré boli kvalitnejšie ako neskoršie domáce. Wira bola vlajkovou loďou sedanov po dlhé roky. Momentálne je nahradená novou modelovou radou. Je to asi najrozšírenejšie približovadlo v Malajzii vôbec. Predchodcom a lowcostovejším ľudovým modelom bol hranatejší Proton Saga prvej a druhej generácie ( najrozšrenejšie taxi vozidlo).
Dialnica pred mestom Ipoh je takmer prazdna.
Veľmi dobrý dojem z lacného benzínu kazí systém spoplatnených malajských diaľnic. Tie sú inak celkom kvalitné. Jedna sa tiahne západným pobrežím od Singapúrskych hraníc až k hraniciam s Thajskom v dĺžke cca 700 kilometrov. Druhá hlavná je West –East z Kuala Lumpur do Kuantanu na východnom pobreží. Toto sú také hlavné tepny ktoré mimochodom veľmi dobre zabezpečia, že sa v Malajzii nestratíte. Stačí len nájsť výjazd na diaľnicu. Čo sa týka ceny tak približne 65 km úsek stál 2.5 Eura. Niketoré menšie spoplatnené úseky sú platené nie podľa vzdialenosti ale paušálom za vstup, teda pri výjazde už nie je mýtnica. Mnoho spoplatnených úsekov je aj v širšom centre KL a tak sa mýtu často nevyhnete ani pri ceste na nákup. Vyhnúť sa plateniu je možné ale cesta mimo diaľnice je hlavne v okolí KL veľmi pomalá.
Hlavný ťah Juh –Sever je 6-prúdový až približne po mestečko Slim River hádam 100 km severne od KL. Ďalej pokiaľ som videl sú už len 4 pruhy. Mýtnice hlavne v meste neskutočne spomaľujú dopravu, ani nie tak kôli plateniu ale najmä kôli zaradovaniu z plochy mýtnic späť do jazdných pruhov v čase špičky. Malajci zásadne neradi jazdia v krajnom pomalom pruhu a tak je jazda na diaľnici sprevádzaná neustálym obiehaním z oboch strán ktoré spolu s obrovskými rozpadnutými nákladniakmi sú hlavnou príčinou vysokého počtu dopravných nehôd. Vcelku sú však malajské diaľnice veľmi dobré a jazda mimo oblasti KL veľmi príjemná, pravda až na tú cenu mýtneho.
Cestovať staršími federálnymi cestami ktoré sú zadarmo je utrpenie. Najmä cez víkend je v každej dedine cez ktorú cesta ide dopravná zápcha a takýmito prejazdmi sa cesta veľmi spomaľuje. V zásade ale platí, čím ďalej od KL (najlepšie na sever), tým prázdnejšie cesty.
Pokiaľ používate diaľnicu a poznáte cestu z diaľničného výjazdu domov, v celej Malajzii sa nemôžete stratiť. Pokus o cestovanie podľa google maps som hneď pri ceste z letiska zavrhol. Popis cesty je nezrozumiteľný a navrhované riešenia narážajú kruto na realitu ktorú vidíte pred sebou. Na prvý raz a bez toho aby vám to niekto ukázal je takmer nemožné trafiť sa do plánovanej cesty. Plánovač totiž neobsahuje cestu najjednoduchšiu a jedinú zrozumiteľnú. Cesta podľa značiek hlavnými ťahmi je najspoľahlivejšia. Mnohoprúdové cesty v meste sa radi vetvia a napríklad 4 pruhy pred vami sa rozostúpia každý na iný výjazd a pri sebemenšej chybe vás to bude stáť hodiny blúdenia.
Hlavné turistické destinácie nájdete úplne v pohode. Napríklad víkendová cesta autom na ostrov Pangkor cez Lumut , čo je asi 250 kilometrov z KL bola bez mapy len podľa značiek úplne bez problémov. Pravda po roku cestovania v Malajzii už mám celkom dobrú predstavu o polohe jednotlivých väčších miest.
Školou jazdy a zaťažkávacou skúškou pre auto boli niečo vyše dva týždne dochádzania z hádam najpríjemenjšieho miesta v Malajzii Frasers Hill. Miesto je vzdialené cca 100 kilometrov od práce.
Klukata cesta Pangkor Island.
Mierne narocny teren...
To iste z blizka...
Priehrada cestou na Fraser`s Hill - Selangor Dam
Výhodnejšia je ale cesta po diaľnici až k Tanjong Malim a odtiaľ opačným prázdnym smerom späť do Kuala Kubu Bahru. Cesta sa tak natiahne na 130 kilometrov jedným smerom ale výrazne zjednoduší. Z KKB je to cca 40 kilometrov veľmi príjemnou prázdnou cestou smerom do hôr Titiwangsa. Táto cesta vedie horami vyše 100 kilometrov do mestečka Raub na druhej strane. Z nej sa odbočuje na prípoj k úzkej horskej ceste regulovanej počas dňa len jedným smerom ktorou sa dostanete na Frasers Hill. Cesta horským priesmykom je veľmi dobre udržiavaná ale neskutočné kľukatá na úseku c ca 30 kilometrov.
Horna brana Fraser`s Hill.
Centrum Fraser`s Hill
Najvyssie polozeny resort - Silverpark . Zima a prazdno, presne to co clovek po KL potrebuje.
Nočná cesta smerom hore , hlavne po daždi kedy sa opustenou cestou prevaľujú kúdoly hmly, z oboch strán prales s nočnými zvukmi a s rastúcou nadmorskou výškou čoraz väčší chládok má neopakovateľnú atmosféru. Napriek tomu že dochádzať z tak neskutočnej vzdialenosti denne do KL požieralo veľa času, bol to úžasný zážitok ktorý som si nemohol nechať ujsť. Škoda len, že pri večernej ce
ste bola už tma takže žiadny výhľad. Až hore v centre Frasers Hill človek vošiel akoby do iného rozprávkového sveta úplne iného ako horúce a rušné KL.
