Cesta na ostrov je možná buď letecky, alebo autobusom priamo na ostrov. Ostrov totiž spája s pevninou asi 13 kilometrov dlhý most. Okrem mosta je možné samozrejme využiť aj trajekt. Pre tých, čo si nedajú povedať je znova možné ísť aj vlakom do blízkeho mesta Butterworth a odtiaľ zase alebo autobusom, alebo trajektom.
Prvé čo vás privíta je okrem horúčavy obrovská hustota stavieb a obyvateľov. Pokým na kontinente je hustota asi 1000 obyvateľov na kilometer štvorcový, tuto sa vyhupne až na 2500. Na tropický raj trochu priveľa. Viac menej je Penang predovšetkým priemyselnou oblasťou a je tu obrovský priemyselný areál kde sa vyrábajú počítačové komponenty.
Pre turistu ktorý je tu niekoľko vecí, ktoré „musí" vidieť. Obdivovanie mesta George Town a nekonečných budov z toho či oného storočia som zavrhol hneď na začiatku. V tej príšernej horúčave je chodenie po meste nie najlepším nápadom. Vyhľadávanou turistickou atrakciou je Penang Hill, teda cesta prastarou ozubnicovou železnicou na najvyšší vrch ostrova. Miesto obľahnuté turistami a aj my sme museli čakať zo dve hodiny na ten náš vlak. Výhľad z vrchu je predovšetkým na obrovské mesto pod vami a linku mosta spájajúceho ostrov s pevninou. Neďaleko je nejaký chrám ktorý je považovaný tiež za niečo čo si nesmiete nechať ujsť. Množstvo ľudí, ktorí sa vám pletú pod nohy je však neskutočné.
Najznámejším miestom na kúpanie v mori je Batu Ferringi na severe ostrova. Voda aj podľa správ nie je práve nejčistejšia kôli priemyslu na ostrove. Nuž s ostatnými ostrovmi sa tento nedá porovnávať. Možno mi chýbalo viac nadšenia pre históriu, ale nočné mesto a trhy vyzerajú naozaj nádherne. Aj tak však patrí k miestam ktoré si veľa návštevníkov Malajzie nenechá ujsť.
Penang Hill, čakanie na vláčik.
Neďaleký chrám, meno už neviem, ale určite veľká atrakcia.
Pohľad z vrcholu. V pozadí most spájaúci ostrov s pevninou.
Nočné mesto.
Váhľad z okna "paneláku".
Mesto sa "rozširuje" do výšky.
Posledný pohľad z trajektu.
