Najhorším problémom pri cestovaní v Malajzii je nedostatok času. Cestovanie autobusmi je v podstate pohodlné a lacné, len to kedy sa autobus pohne a či sa vám podarí kúpiť cestovný lístok je vo hviezdach. Bol akýsi domorodý sviatok a to znamenalo predĺžený víkend. Nuž nápad vydať sa na nekonečnú cestu smerom Tioman bol na svete. A reku, nedám sa ja už nachytať ako toľko krát predtým a všetko bude tak, ako si predstavujem JA. Už samotný fakt predĺženého víkendu je varovaním, že všade bude príšerne veľa ľudí lebo všetci sa vydajú domov čo pre drvivú vňčšinu obyvateľstva Kuala Lumpuru znamená niekam strašne ´daleko na druhú stranu polostrova. Nuž ale kto je nepoučiteľný...
Prvým prekvapením bolo zistenie že slávna autobusová stanica je v rekonštrukcii a nová sídli kdesi strašne ďaleko. ( Hlavná autobusová stanica v KL je Puduraya umiestnená prakticky v centre mesta, čo pre mňa znamená tak 6 km.) Keďže tento povestné centrum dopravychtivých obetí je v "upgrade" , tak sa tento malý babylon presťahoval na miesto bývalého či budúceho štadiónu. Skrátka autobusová stanica sa presunula kdesi pod šiator ( doslovne do veľkého bieleho stanu ) čo znamenalo nekonečnú cestu v piatkovej zápche taxíkom do onoho čarovného miesta. Aj keď je Puduraya obecne miestom so zlou povesťou, tento cirkus včer pred predĺženým víkendom nevyzeral a nevoňal o nič vábnejšie. Všade kopa ľudí, takmer všetky lístky kamkoľvek vypredané a hodina pred polnocou. Po niekoľkých obchádzkach jednotlivých dopravcov ( neviem presne koľko stánkov tam spolu je ale zrejme viac ako 60, všade sa ceril od ucha k uchu ujo a veľavravný nápis Sold Out.
Vyzeralo to beznádejne a pravdepodobnosť že môj výlet skončí predraženou jazdou taxíkom na stanicu a späť sa stále zvyšovala. Ale ako zakaždým, ja sa na miesto musím dostať aj keby čo bolo.
Na Tioman sa dostanete z prístavu v mestečku Mersing. Existuje priamy autobus ktorý vás tam cez noc dostane. Presnejšie od 11 večer a vypľuje vás na miestnej stanici cca o 5 ráno a budete pekne čakať na prvý trajekt ktorý pôjde možno o 9 ráno. Je to úžasný zážitok ktorý som si vychutnal pri prvej ceste.
Ak som sa nechcel s hanbou vrátiť domov, musel som zobrať jediný spoj ktorý bol ešte voľný a totiž Johor Bahru. ( Johor Bahru je mesto na južnom konci Malajského polostrova, na skok do Singapúru). Autobusy týmto smerom sú bezpočetné a keďže je tam diaľnica, aj pomerne rýchle. Môj autobus bola príšerná rachotina. Ušlo sa mi miesto úplne vpredu a pohľad na pomerne razantnú jazdu a predbiehanie vehikla o ktorom by sa dalo pochybovať či vyše 300 kilometrovú cestu zvládne bol celkom adrenalínový. Mal som výhľad aj na rýchlomer, no moju zvedavosť neukojil. Ručička totiž vo všetkých režimoch jazdy pevne stála na bode 0. Možno aj to je tajomstvo neuveriteľnej priemernej rýchlosti skoro 100 km za hodinu. Nuž ale čas sú peniaze a pri takýchto súkromných drobných spoločnostiach to platí dvojnásobne.
Dosť na tom, že sme do Johor Bahru dorazili niečo po 3 ráno. Stanica pustá, stanica tichá a do 8 ráno sa k nijakému autobusu určite nedostanem. Čakanie je pre domácich zrejme javom bežným a nebolo inak aj tu, stále tu bolo dosť ľudí čakajúcich na ranný spoj niekam. Poniektorý prezieravejší pospávali kdesi po kútoch na karimatkách, iný len tak na dennej tlači a vidina niekoľkohodinového čakania primäla aj mňa natiahnuť sa na jednu z ešte neobsadených lavičiek s batohom pod hlavou. Nuž v Malajzii sa bezdomovec mrazu báť veru nemusí. Horúčava a dusno spôsobí že je jedno či ležíte a kde ležíte, za chvíľu sa z vás leje tak či tak.
Lístok do Mersingu som si zabezpečil tak na 10-tu ráno. Cesta trvá dve hodiny. Skrátka úžasné využitie času a tá efektivita...
Po príchode do Mersingu som hneď na stanici zalovil po lístku na loď. Samozrejme čakať je hlavným poslaním každého cestujúceho. Ani by som proti tomu nič nemal, len to čakanie bol onekonečné. Také slabé dve hodinky meškania a čakania nastúpení v rade na loď, keď medzitým prišli zo 4 lode inej spoločnosti je zážitok. A pritom spiatočný lístok stojí skoro 20 Euro, teda až taký lacný zase nie je.
No prekvapeniam turistu ktorí sa rozhodol použiť verejnú dopravu sa medze nekladú. Vedel som, že poslednou zastávkou je osada Salang kde som bol minule. Z neznámych dôvodov však môj trajekt vyhlásil že v dedinke Tekek kde je akési centrum, je tam ostrovné letisko, toll free obchod ( áno, aj Tioman má toll free zónu ktorá sa pivárom veľmi oplatí) a možno aj jediný bankomat na ostrove. Nuž rekreácie chtivé osadenstvo začali rozvážať kdesi do hotela ktorí mali objednaní, ja som však chcel ísť nikde viac do prírody. Vraj počkajte na ďalšiu loď, ktorá možno prijde, už bolo pekne večer. No súkromný čln. V nesktráženej chvíli sa podnikavec chopil príležitosti a veru nevedel som ako je do dedinky Salang ďaleko. Tým sa moje cenové vyjednávacie schopnosti veľmi znžili. Hmm. no , v danej chvíli som to nevedel ale preplatil som cestu dvojnásobne oproti water taxi ktorých cenník som videl po príchode do cieľa. Nuž ale vidina noci strávenej kdesi v zemi nikoho patriacej rojom komárov ma nijako nelákala. Hlavne po lavičkovom oddychu na stanici v Johore.
Problémom v cieli bolo samozrejme ubytovanie. Zodpovedne prehlasujem že som sa snaži ubytovať sa v chatkách ktoré som poznal z minula. Nuž miestny boss povedali, že majú žiaľ už vypredané. Neostalo nič len odobrať sa inde, podarilo sa ale vraj len family chalet ( to je len honosný názov pre izbu so 4 posteľami a inak ničím ( plus také čosi čo nazvali kúpeľňou). Nuž ale ostrovná exotika.
Večer sa ale na prechádzku po mojej family chalet vybral aj taký pavúčik. Telom nie veľký ale aj s nôžkami skoro toľký ako dlaň. Nie že by som sa bál že ma zje a hádam ani nie je jedovatý, ale predstava že spím a takéto niečo sa mi poroducíruje po mojej rezidencii ma nijako nelákala. Pavúčik bol vrtký a snahu o ukončenie reprodukčného cyklu šmahom uteráka prežíl. Začal si to pekne obiehat po stenách dookola a ja sním precvičujúc ležiac na posteli prvky očnej jogy. O jednej v noci ma to prestávalo baviť lebo pavúčik sa odmietal priblížiť na dostrel. Veru neviem či by som zaspal ale problém sa odrazu vyriešil sám. Z ničoho nič vypadla elektrina, svetlo zhaslo, klimatizácia prestala hučať a mne už bolo všetko jedno...
Na takom ostrove fakticky nie je čo robiť. Horúčava a spara na zahynutie ( Mersing inak oplýva neznesiteľným dusnom, aké len tak v Malajzii nenájdete). Modrá voda, zelený prales , obchodíky, drahé pivo s malajskou 300% daňou ani nechce ísť dole krkom a k toll free je ďaleko. Nuž ale aspoň peknú grilovanú rybku si doprajem, nech mám niečo miestne. A čerstvá ryba je fakt výborná a aj keď je to gurmánsky hriech, chladené pivo k nej v takomto podnebí pristane nejlepšie.
Pochodil som po okolí, preskúmal kto všetko kde býva, ako som sa zle ubytoval, koľko lepších aj lacnejších ubytovaní ešte na tom mieste je ale nakoniec som spokojný. Prišiel som, videl som, prežil som.
Spiatočná cesta bola tiež zážitok. Každý chcel ísť preč, bárka napchatá na prasknutie a určite takéto nejaké sa potápajú kdesi v Indonézii ako o tom sem tam počuť v správach. Šťastlivo sme dorazili, niečo po poludní. Zostávalo už len čakať a čakať až do 9 večer, na momoriadne zodpovedne hneď po príchode kúpený lístok aspoň do Johor Bahru. Odtiaľ vraj už nie je problém do KL. Nebol. O 4 ráno som bol späť v dočasnej stanovej autobusovej stanici. A už som ani neprotestoval proti nočnej výhodnej cene taxíka domov, kde sú dvere ktoré sa dajú zamknúť a pustiť naplno klimatizácia aby som pekne o 8 či 9 mohol zasadnúť do svojho milovaného ázijského globalizovaného IT centra...
Predtým som mal pokušenie ísť do Mersingu autom. Auto som mal ale cesta autobusom sa mi zdala jednoduchšia. Niektorí ľudia sú skrátka nepoučiteľní...
Keď to všetko zrátam, tak v mojom prípade by som pri zohľadnení nekonečného čakania zvážil aj možnosť ísť tam letecky, čo je ďaleko najpohodlnejší spôsob ako sa na Tioman dostať. Lieta tam len malá súkromná spoločnosť na maličké letisko v strede ostrova. Letenky sú pomerne drahé, cca 400 RM za spiatočnú letenku z blízkeho letiska Subang v Kuala Lumpure.
Fotografie sú síce prekrásne, ale víkendový výlet je často vykúpený v Malajzii aj cestovaním podobným tomuto. Malajzia je jednoducho miestom kde sa nedá ponáhľať. ..
Cesta zmorí aj húževnatých číňanov.
Ktovie či sa tam už niekto vydriapal...
Tak trochu pohľad aj poza pláže
Lampášový strom.
Ovocie či plod má tvar čínskeho lampáša.
