Taký malý súkromný austrálsky roadtrip V. Lake King

Posledné štyri dni cesty už boli v znamení približovania sa späť k Perthu, ted viac menej návrat. Jednotlivé denné etapy boli neporovnateľne kratšie ako na začiatku, ale hádam je aj dobre, keď si môžete prezrieť niečo z domácich zaujímavostí aj počas denného svetla. Ináč v nekonečných rovinách nie je veľkým problémom prejsť denne do 1000 kilometrov. Rýchlostný limit je 110 km/h a jednotlivé osady sú od seba veľmi vzdialené, tak sa vaša priemerná rýchlosť veľmi nezníži. Cestovať v noci sa veľmi neodporúča pretože svetlá lákajú zvieratá a prinajmenšom skončíte s rozmláteným autom. Konečne som si prečítal ako sa obsluhuje tempomat a plynový pedál som prestal používať úplne a brzdový fakticky tiež. Riadenie sa obmedzilo na krútenie volantom a sem-tam stláčanie gombiíkov ovládajúcich tempomat. 195 kW motor hnal auto presne 110 kilometrovou rýchlosťou bez ohľadu na stúpanie či klesanie cesty. Pri prázdnych a veľmi dlhých cestách Západnej Austrálie vec na nezaplatenie.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

V turistickej príručke, ktorú som si zobral ešte po prílete na letisku v Perth som vyčítal akurát niečo o miestnej Tavern a vraj veľmi peknom kempe. Vraj !It`s a Gem!" No tak som si to chcel skúsiť a aspoň raz zostať bývať v opustenom kraji keď už som nemal so sebou stan a nemohol v pomerne chlanom počasí zostať jednu noc v divočine. Okrem jedného dôchodcovkého páru s karavanom bol park úplne prázdny. Vyskúšal som teda "on site Van", čo je starý karavan odstavený v kempe. No, bola tam televízia, elektrina, mirkovlnka a všeličo možné, dokonca aj elektrický radiátor. Trošku ošumelé ale veď o to tam ide. Škoda že býva tak skoro tma. Ticho kľud, čo viac si želať.