Takmer jediný čas vhodný pre pracujúceho človeka a jeden z naj pre väčšinu študentov.
V týchto spojoch kraľovali dlhú dobu vlaky IC. Tj povinne miestenkové, rýchlejšie s novšími (rozumej nie 30 ročnými roztrieskanými) vagónmi. Tj niečo aspoň trochu porovnateľné s tým, čo si človek predstaví pod vlakom v dnešnej dobe.
Úroveň dala veľmi rýchlo zabudnúť na preplnené, špinavé rozbité vagóny s 8-miestnymi kupé s rozrezanými sedadlami zo zelenej koženky. Dávno som už zabudol čo je to stáť 6 hodín kdesi v uličke preplneného vlaku.
Na pohodlné priestranné vagóny prvej triedy IC sa zvykalo ľahko. Dostatok priestoru, stolík na prácu, možnosť si vybrať dopredu miesto pri kúpe lístka cez internet... Tie nápoje zdarma či noviny síce neurazili ale nie je to nič čo by tvorilo základ cestovania prvej triedy. Podľa mňa je to v prvom rade pohodlie, tj. dostatočné miesto na sedenie aj na prácu. Lebo predstavte si, sú aj ľudia ktorým piatok o 4 poobede zďaleka nehovorí nič o tom, že padla... Alebo potrebujú skrátka využiť tých cca 5 hodín nejako zmysluplnejšie. A čo je dôležité, sú ochotní si za tento štandard aj primerane zaplatiť. Cesta autom je síce pohodlnejšia a niekedy aj lacnejšia, ale pracovať či oddychovať sa počas nej veru nedá.
Dokonca po príchode konkurencie cena dosť výrazne zlacnela. No a po takmer dokonalosti je už len jedna cesta, a to cesta dole vodou... IC vlaky zrušené, nízka cena zostala tak reku skúsime...veď je to predsa prvá trieda.
Jediné pozitívnum bolo že teraz vlak zastavuje aj v BA-Vinohrady čo je pre mňa relatívna výhoda. Nuž piatok popoludnie čosi pred piatou (konkrétne R 1605 Chopok teda prvý a zároveň posledný vlak pre normálne pracujúceho človeka). Na nástupište v BA-Vinohrady prichádza dlhočizný vlak. Až tak, že vozeň prvej triedy zaradený na konci vlaku stoji kdesi nad priekopou a od konca nástupišťa ho delia cca 3 vozne. Hor sa nastúpiť rýchlo a poďho smerom ku kvalite. Predieram sa cez kopy cestujúcich prevažne študentov postávajúcich v uličke veľkopriestorových vozňov, potom sa predieram s kurfom plne obsadenou chodbou klasického vozňa druhej triedy. Potom prémia v podobe obchádzania skupinky pri bufete v reštauračnom vozni ktorá sa rozhodla prežiť nástrahy cesty v miernej narkóze... a víťazoslávny prechod pomedzi hostí v reštauračnej časti. A hurá, sme tam, v kupé prvej triedy. Klasické kupé, trochu obstarožné, 6-miestne , tj typická prvá trieda rýchlikov ako ju poznáme. Žiadny stolík, žiadny nápoj, žiadna denná tlač ( tlačiť sa môžu tí v druhej triede, a zadarmo...). Jediná výhoda prvej triedy bola tá, že do nej nepustia davy ľudí stojacich v uličke (teda aspon zatiaľ sa to nestalo).
Samozrejme pri prestupe sa síce (zrejme na niektorých staniciach) dalo aspoň vystúpiť priamo z vozňa na nástupište, ale zas sa muselo behať kdesi z konca dlhočizného vlaku na periférii smerom k stanici. To mi pripomína tvrdenie RJ že dlhšie vlaky vypravovať nemôže kôli obmedzeniam na nástupištiach.
Minule som pozeral tie vozne druhej triedy. Okrem jednopriestorových z bývalej druhej triedy IC, tam boli presne rovnaké 6-miestne kupé ako v prvej triede. Akurát trochu viac ošumelé, s modrým čalúnením namiesto červeného či inej „prémiovej“ farby a podstatne viac natrieskané. Povinne miestenkové vozne ako v minulosti by poskytli rovnakú kvalitu ako tá akože prvá trieda.
Suma sumárum okrem nevýhod poskytovala vyššia cena za lístok prvej triedy výhodu len jedinú – a to, že tam nepustili davy ľudí cestujúcich zadarmo... a tí by to ocenili, veď oni na kvalitu nehľadia – lebo zadarmo...
PS: V niektorých vlakoch už existuje trieda 1. Plus z bývalých IC. Z mne neznámých dôvodov sa akurát v rýchliku Chopok nevyskytuje.
