Problém bol, že každý z pridelených ľudí sa chcel na voze viezť a tlačiť nechcel nikto. Feudál vybral spomedzi ľudí niekoľkých, dal im korbáče a zvyšok prinútil tlačiť voz. Tak akosi horko ťažko putovali krajinou ľudia sa neustále búrili ale napokon prišli do cieľa.
Kapitalista nepustil na voz nikoho okrem seba, ale vyhlásil, že tí, ktorí budú najusilovnejšie tlačiť, sa časom dostanú hore na voz a zvyšok cesty sa budú viezť. Aj ten sa akosi dostal do cieľa a dokoca prišiel prvý.
No a socialista najprv nechal tlačiť všeetkých, no keď sa ľudia začali búriť, vyhlásil, že všetci predsa majú právo viezť sa a všetci nasadli na voz. V tom okamihu sila, ktorá poháňala voz dopredu, akýmsi nepochopiteľným spôsobom zmizla a voz zastal. No nik sa nechcel vzdať ťažko nadobudnutého práva viezť sa na voze a tak tam ostali stáť.
A poučenie: Vždy musí niekto tlačiť. Jediný spôsob ako pomôcť tlačiacim je viesť voz po dobrej rovnej ceste a jediný spôsob ako presvedčiť ľudí že voz sa môže hýbať aj keď ho už nemá kto tlačiť je nasmerovať ho dole kopcom.
Čoraz viac krajín ukázuje ako dlho a spokojne dokázali udržať ilúziu napredovania za veľkého nadšenia svojich občanov. Voz sa dole kopcom rozbiehal a nadšenie nemalo hraníc. Teraz sa voz zastavil a obávam sa, že prísľub miesta na voze pre najlepšíe tlačiacich tam už nazaberie...
