Husákove deti zrejme už nezachráni ani expremiérov pokus o populačnú explóziu

Písmo: A- | A+

Teda, hádam by aj mohol ak by dosiahol pôrodnosť na úrovni prelomu 70 a 80-tych rokov. Teda namiesto 55 - 60 tisíc detí by sa ich muselo narodiť 90 tisíc aby sa populačná pyramída navrchu trochu vyrovnala.

Priebežné dôchodkové systémy totiž majú pyramídu radi, ale takú kde je veľa mladých a postupne so zvyšujúcim sa vekom sa zužuje. Súčasná veková pyramída pripomína ladné krivky ehm. onej.. a presne takú holú onú môžu veľmi ľahko v dôchodku čakať dnešní 40-nici ktorý sa nachádzajú v jej najširšej časti.

Na úvod dva obrázky. Prvý ukazuje vekovú štruktúru obyvateľov v roku 2020 a druhý to isté v roku 1980.

Na nich si ukážeme že čo perfektne fungovalo pred 40 rokmi dnes už veľmi nebude.

Veková pyramída SR v roku 2020
Veková pyramída SR v roku 2020 (zdroj: https://vekovastruktura.statistics.sk/)
Veková pyramída SR v roku 1980
Veková pyramída SR v roku 1980 (zdroj: https://vekovastruktura.statistics.sk/)

Problém úplne najjednoduchšie vysvetľuje to, ak si predstavíme čo sa stane ak posunieme ľudí vo vekovej kategórii smerom hore. Tj. 50 sa presunú na 60 teda do dôchodku a 10 roční sa presunú na začiatok pracovného života.

V roku 1980 sa presuňme do roku 1990 lebo tie dáta už aplikácia má.

Veková štruktúra SR v roku 1990
Veková štruktúra SR v roku 1990 (zdroj: https://vekovastruktura.statistics.sk/)

Zatiaľ vidno že vtedy to až tak hrozivo nevyzeralo. Problém je dnes, že základňa budúcich platičov sa nám povážlivo zúžila a vlna dôchodkuchtivých štyridsiatnikov sa valí v ústrety vidine švajčiarskych dôchodkov ktoré však bude problém financovať.

Problémom je spôsob ako sme si zvykli že náš priebežný systém zabezpečuje dôchodcov a že to takto bude navždy. Priebežný systém ako taký nie je zlý. Akurát nemá rád ak po náraste počtu prispievajúcich dôjde potom k poklesu. Zvykli sme si pohodlne na systém z časov keď bol v stave kedy bolo málo poberateľov a veľa prispievateľov. Ak by bol nastavený na rovnomernú pôrodnosť tak by fungoval ustálene. To, čo sa teraz chystá mu veľmi nesvedčí a o riešení sa zatiaľ len veľa rozpráva lebo problém sa dá ešte odsúvať možno aj 20 rokov kým mu dôjde dych.

Teraz sa pozrieme an to čo ten prvý pilier je a ako ho ovplyvňujú jednotlivé parametre.

Priebežný dôchodkový systém alebo aj prvý pilier je dôchodkovým poistením. V tomto poistení sa poisťujete voči tomu, že dosiahnete dôchodkový vek alebo krajšie povedané poisťujete si finančné zabezpečenie v starobe. Poistným rizikom nie je to že nebudene môcť pracovať ( to by systém dosť odľahčilo o čiperných dôchodcov schopných pracovať) ale dosiahnutie dôchodkového veku ( aj ten sa žiaľ priebežne mení). Poistenie má dva základné znaky. Prvým je solidárnosť ( tj ten kto sa nedožije nároku na dôchodok je solidárny s tým kto ho poberať bude) a podmienečné plnenie ( tj dosiahnutie dôchodkového veku.)

Sporenie ako sa tvári druhý a tretí pilier je naproti tomu nesolidárne. Tj. všetko čo odvedieme ostáva nám a plnenie je možné dedičom aj keď sa konca poistenia nedožijeme. Pravda, rôznymi podmienkami sa to dosť komplikuje lebo štát ktorý utvára a vynucuje pravidlá by bol rád aby sme boli solidárni s tými ktorým on niečo nasľuboval...

Teraz späť k prvému pilieru. Presnejšie o to ako sa napĺňa a na koho sa prostriedky míňajú a ako je možné systémom manipulovať.

Pre jednoduchosť si predstavme že zo svojho prijímu platia istú časť pracujúci. Niektorí viac, niektorí menej. V tejto skupine sú hlavne ekonomicky činné vekové skupiny. Tj. nárok vzniká dnes niekde okolo 62 rokov veku kedy prestávame platiť a vek vstupu na pracovný trh je pri skončení strednej školy cca 19 rokov, pri vysokoškolákoch cca 24. Samozrejme do systému prispievajú len ekonomicky činní. Zamestnanci povinne percentom zo svojho prijímu. Podnikatelia a živnostníci často kôli optimalizácii odvody platia v čo najmenšej výške.

Ak by sme obmedzili úvahu len na pomer prispievateľov a poberateľov ( na to sa zameriavajú všetky náreky že dôchodky zahynú na nízku pôrodnosť) tak tento ovplyvňuje to ako skoro idú mladí ľudia pracovať tak aby dôchodkové poistenie platili. Tj. predžovanie mladosti štúdiom, po štúdiu cestovanie či pobyt v zahraničí aby sme čo najneskôr naskočili na rutinný živoť platiča systému veľmi nepomáha.

Tj v roku 1980 ak šli veľké skupiny mladých ľudí po vyučení pracovať už pred 18-kou a ostali tam do 60 systému dosť pomáhalo. Riešiť dôchodkový systém nahnaním mladých do fabrík po strednej asi nikto dnes nebude. Oveľa priamočiarejším je posunúť hranicu nároku na dôchodok lebo tým sa problém priamo zmierni. Množstvo poberateľov je jednak závislé od tejto hranice a jednak od priemernej doby dožitia a tým aj dĺžky poberania dôchodku. Doba dožitia nám pomaly rastie aj napriek civilizačným chorobám takže nárastu dôchodkového veku sa isto nevyhneme. A nebude to isto len 65 ale postupne sa pozrieme aj na vyššie čísla.

Ďalšou možnosťou je znižovanie výšky dôchodku alebo tzv. miery náhrady ako pomeru medzi mzdou a priznaným dôchodkom. Tu dochádza k tomu, že tí ktorý do prvého piliera veľa prispievajú , nebudú mať až tak vysoký dôchodok lebo časť sa rozpustí medzi tých na ktorých by vyšiel dôchodok oveľa nižší.

Preto je ochota podnikateľov a živnostníkov platiť odvody nízka. Jednak je prirodzený sklon k okamžitej spotrebe namiesto živenia systému čo by ani nebol problém, pokial by v budúcnosti nežiadali solidárne vyrovnanie výšky dôchodku na úkor prispievajúcich. Keďže systém nerozlišuje či bol človek nezamestnaný, chorý, pracoval za nízku mzdu alebo iba optimalizoval tak k solidárnosti v prvom pilieri jednoducho kôli sociálnemu zmieru dôjde. Najhorším stavom dnes je dobre zarábajúci zamestnanec, lebo ten to celé financuje a dostane z toho veľmi málo.

Druhý pilier ako pokus zmeniť aspoň čiastočne systém na osobné sporenie je síce nápad dobrý ale umiera na to, že peniaze v ňom jednoducho chýbajú v tom prvom pilieri, a preto sa čachrovalo s pomerom príspevkov. Nie je ani vylúčené že sa jednoducho zruší a peniaze sa použijú na sanovanie prvého piliera. Nejaká zámienka sa isto nájde lebo pokušenie bude veľké.

Pomôže nám podpora pôrodnosti? Nuž, pravdou je, že ak dorazia na trh práce ( a nejaká práca aj pláca tam aj bude) o 20-25 rokov šíky detí splodených na výzvu expremiéra na záchranu rodiny technicky by mohli náraz husákových detí na hranicu dôchodkového veku zmierniť. Ale ak by ich aj bolo 90 tísíc v ročníku , tak stále by bola základňa pyramídy len rovná populácii vstupujúcej do dôchodkového veku. Možnosť vyvolať populačný boom asi nesúvisí s 200 eurovými prídavkami na deti. Problém je isto komplexnejší a na to , či niekto bude mať deti 2 alebo 4 vplýva oveľa viac iných faktorov ako vrtkavé sľuby politikov.

Ako príslušníka hrdého šíku husákových detí ma skôr ako plány na populačnú explóziu na Slovensku skôr láka skontrolovať ako sú na tom nórske ropné fondy lebo to je hádam jediná krajina v Európe ktorá má budúcnosť dôchodcov z čoho financovať. Len keby tam nebola taká zima a pol roka tma, možno by stálo za úvahu podporiť tamojšiu národnostnú diverzitu a za 25 rokov by sa možno s výnosmi podelili. Lebo so slovenským dôchodkom o 25 rokov to veru na slnečnú Floridu nevydá a zrejme už ani na drevenú chatrč na thajskej pláži. A že sme tak hrdo hnali tých ropných prieskumníkov kdesi na východe. Takto mi veru svetlé zajtrajšky nevybudujeme.

Skryť Zatvoriť reklamu