Jednou z mála spomienok na doby predrevolučné je aj tá, že miestna Jednota sa v sobotu nekompromisne zatvorila okolo poludnia a túžby socialistického človeka práce po nakupovaní už muselo napĺňať len miestne pohostinstvo ktoré otvorilo svoje brány neskôr popoludní. Ináč, takto je to tam vlastne dodnes aj keď dôvody budú asi iné.
Podobne aj všetky obchody v blízkom meste to v sobotu napoludnie zabalili a rozhostilo sa nákupné ticho. Podozrievať súdruhov z toho, žeby tým učinili zadosť nejakej náboženskej tradícii by bolo asi naivné. Socialistický človek si skrátka nakúpil to čo bolo vtedy keď sa dalo.
S nástupom budovania kapitalizmu prišla doba nákupných centier, najprv supermarketov a keď už aj super bolo málo nastúpili hypermarkety. V nie až tak dávnej dobe boli dokonca niektoré z nich otvorené nonstop. Postupne sa predajná doba skrátila do polnoci a dnes ako pozerám aj hypermarket na Zlatých Pieskoch zatvára o 22:00 a to sa akosi potichu skrátila aj otváracia doba ostatných do 21:00 .
Ono s tými otváracími dobami je to ošemetné. Všetci by chceli pracovať 8 hodín od 9 do 17 ale logicky ak ste v práci, tak nemôžete byť ani u lekára či v lekárni, ani v obchode či na úrade. Je logické, že služby by sme chceli využívať v dobe keď máme voľno.
No ale donúťte tety na úradoch aby tam sedeli napríklad od štvrtej popoludní trebárs do desiatej večer aby ste si vy nemuseli brať na vybavovanie voľno. Lekári tiež nechcú ordinovať vo večerných hodinách kedy by to ľuďom viac vyhovovalo. Jediné odvetvie ktoré nemá problém s extra otváracími hodinami je gastro. Všetci chcú poskytovať svoje služby v pracovnom čase tých ostatných. Potom sa ráno deti hrnú do škôl, pracujúci do práce a večer okrem školákov všetci v tom istom čase zas do obchodov a domov. Vznikajú tak nekonečné ranné a večerné zápchy a špičky vo využívaní rôznych služieb.
Pritom je mnoho odvetví kde by sa posunutie pracovného času aby nekolidoval s pracovným časom obvyklých zákazníkov dalo celkom bezbolestne implementovať.
Podobne je to aj s nakupovaním. Super-hyper predajne majú isto veľmi presnú štatistiku kedy a v akých časoch je v predajni najviac zákazníkov a najvyššie tržby ( čo nemusí byť vôbec v rovnakom čase). Mnoho ľudí sa asi zastaví v obchodoch cestou z práce keď je tam popoludní najviac ľudí. Ale väčšie nákupy si asi odkladajú na inú dobu, možno je to piatok, možno sobota a pre niektorých aj nedeľa keď je v predajniach nejmenej ľudí.
Iná vec je, že nákupné centrá fungujú ako také konzumno-kultúrne stroje, kde je cieľom človeka čo najviac zdržať za účelom minutia čo najviac peňazí na tzv. spontánne nákupy. Tj ak sa budú ľudia ponevierať v obchodnom centre, je šanca že si kúpia aj niečo , čo pôvodne neplánovali.
To, či sú obchody v nedeľu otvorené alebo nie v konečnom dôsledku nemusí byť obrazom toho ako je tá ktorá krajina religiózna, ale skôr ide o istý spoločenský konsenzus že tradícia voľnej nedele síce má svoje korene v kresťanskej tradícii ale myšlienka akéhosi oddychového dňa pre (skoro) všetkých môže byť prijatá aj bez rozdúchavania kultúrnych vojen.
Ináč, namiesto teplých rožkov v nedeľné ráno by sme možno radšej ocenili otvorené ambulancie lekárov cez víkend , či oddelenia dokladov na polícii napríklad v soboty. Ono aj v tej Biblii je okrem iného aj zmienka nie síce o teplých rožkoch ale o liečení v sobotu tam veru je. Možno by sa poniektorí novodobí zákonníci mohli aj inšpirovať a dovoliť si podvyživenému ambulantnému sektoru privyrobiť prácou cez víkend za výhodné príplatky. Vraj to potrebujú viac ako tety pokladníčky.
Tam bol človek s vyschnutou rukou. Oni sa ho pýtali: "Slobodno v sobotu uzdraviť?" Chceli ho totiž obžalovať.
On im povedal: "Nájde sa medzi vami človek, ktorý by svoju jedinú ovcu nechytil a nevytiahol z jamy, keby mu do nej padla, hoc aj v sobotu?"
A o koľko viac je človek ako ovca! Teda v sobotu slobodno dobre robiť."
(Mt 12 10-12)
