Ak ste zamestnanec, niet pred ňou úniku a najviac vás poteší ak vám vyrúbi tzv milionársku daň. To je vynález keď sa vám od určitej výšky príjmu postupne znižuje nezdaniteľná suma. Efekt je asi taký že ak si uplatníte počas roka pomernú časť nezdaniteľnej sumy, pri vyúčtovaní vám vyjde nedoplatok lebo zníženie tej nezdaniteľnej sumy sa vyráta až z ročného príjmu. V reáli vám tak v marci strhnú pár stoviek eúr.
Nuž nie je nič zlé na tvrdení že bohatší ľudia by mali prispieť do spoločnej kasy viac. Týmto pozdravujeme lekárov ktorí si budú môcť čoskoro vychutnať ten milionársky pocit. Obávam sa ale že skutočne bohatí ľudia budú medzi zamestnancami skôr výnimkou. Keď napríklad dostane riaditeľ nejakej štátnej firmy odmeny v rádoch desiatok tisíc či na rozlúčku s funkciu po voľbách nejaký ten zlatý padáčik, tak tam sa na nejakú tú daň asi nehľadí.
Tých ostatných ktorí si na tie akože "milionárske" príjmy museli skutočne zarobiť to tak trošku hnevá. Bolo by totiž treba aj vidieť že tie dane sa nerozplynú vo firmách nalepených na štátny rozpočet, v populistických rozdávačkách a pri projektoch riadených neschopným manažmentom štátnych podnikov.
Zdravotnícvo vraj kolabuje, školstvo vraj kolabuje, samosprávy vraj kolabujú. Aj to lietajúce auto na ktoré sme boli tak hrdí nakoniec skrachovalo.
Štát platí za tzv poistencov štátu cca 35 eur a zamestnanci kľudne aj 10-krát viac. Nuž za 35 eur je zdravotníctvo na Slovensku úžasné, za 350 eur mesačne to až tak veselo nevyzerá.
Ako zamestnanec nemám nič proti tomu ak dotujem obedy zdarma chudobným deťom, či ak sa postaví aspoň vodovod kdesi v rómskej osade či zaplatí zdravotná starostlivosť niekomu kto si ju dovoliť nemôže.
Ale vytáča ma, ak sa celá daňová záťaž dane z príjmu prenáša na zamestnancov. Podnikatelia a živnostníci si nájdu x spôsobov ako neplatiť nič či málo. Ale živnostníci s minimálnymi odvodmi sa prví dožadujú solidarity. Donedávna vraj nebola určená minimálna suma odvodov, a tak ste sa mohli solidárne priživiť na zdravotníctve ak ste platili nejakú mizivú sumu. O daniach a podnikateľoch radšej pomlčíme.
Čo tak umožniť zamestnancom znížiť si základ dane o úroky z hypotéky, či odrátať poplatky za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť ?
Lebo štát viditeľne s peniazmi narábať nevie. Deti v chatrčiach v osadách sú stále hladné a bosé ale hlavne že ich juvenilná justícia nezoberie kdesi preč z tradičných rodín. Bezdomovcov tiež akosi menej nie je. Tam má sociálny Križiak ešte rezervy.
Diaľnica z BA do KE sa stavia dlhšie ako egyptské pyramídy akurát sa trochu prerátali ako dlho sa bude dať na jej stavaní priživovať a akosi sa im zosypáva stará cesta pod Strečnom do Váhu. A tak budeme chodiť cez Donovaly a môžeme sa zastaviť v Borisovom stredisku ktoré si podporil znížením DPH. Ale veď on aj keď aj nezarobí na vlekoch, tak aspoň tú štátnu limuzínu mu doprajeme, aby si mohol porozvážať kamarátky po nákupoch. Aby mu tam nezavadzal obyčajný ľud, tak najlepšie vtedy ak má ľud zákaz vychádzok. A keď si vykrúti krk tak v osobitnom krídle nemocnice sa pri ňom striedajú "panie v rokoch" aby mu nič nechýbalo. Hlavne že už tie jeho nájomné byty zaplavili trh. Alebo žeby to len tie bilboardy?
Ku každému Kollárovmu nájomnému bytu dostane budúci nájomca aj cisárove nové šaty. Materiál oboch bude mať zdá sa veľmi podobné vlastnosti.
Ináč už by sme mu nemali veriť - už je politik. Sám nás na to v svojej kampani už dávnejšie nenápadne upozornil.
Ale cesta na východ alternatívnymi trasami ponúka exkurzie do celkom pekných kútov Slovenska. Taká cesta juhom cez Sorošku ponúka celkom nádherné výhľady na Hrhovské rybníky. Namiesto zápchy pod Strečnom či v Ivachnovej a nudnej ceste po diaľnici si pripomeniete kde je Betliar, Krásna Hôrka či jaskyne v Slovenskom Krase. Aj to že je tam Figa, hneď za Rimavskou Sobotou. Figu ale uvidíte len ak do nej odbočíte.
Cestou cez Gemer sa dá naladiť akési maďarské Retro Rádió a pocit exotiky a návratu do 80-tych rokov je umocnený ešte viac. Veď na hrade Krásna Hôrka sme boli posledný krát na výlete zo základnej školy. A keď vás navigácia akosi neočakávane pozve na obchádzkovú trasu cez Rimavskú Seč verte tomu že je to na sobotný letný podvečer pre nepripraveného veľký zážitok keď sa presviedčate že GPS družice nenapadli mimozemšťania a za odmenu sa čoskoro dozviete kde sú kúpele Číž a že ste stále zrejme na Slovensku a neprepadli ste trhlinou v časopriestore.
Ono na tej severnej trase vlastne okrem Tatier ani nie je na čo pozerať. Aspoň zatiaľ, kým zbohatlíci nevymyslia spôsob ako zakryť výhľad na Tatry aby sa slovač nemohla zadarmo ani pozerať.
Takže kľudne ďalšie tendre na tunely, cestu a hoc aj Strečno nechajme spadnúť do Váhu a aspoň sa oživia regióny. Veď aj v takej Rimavskej Seči by sa uživil obchod s korbáčikmi pri ceste. To by sa síce tá rekonštruovaná cesta kôli ktorej bola obchádzka musela znovu rekonštruovať. To ale na Slovensku nie je žiaden problém.
