Pamätáte sa na tie televízne spoty z minulého roka so sloganom ako: "My všetci spoločne porazíme Koronu!" Vtedy vládla celkom iná atmosféra. Každý veril, že je to čosi akútne a krátke kde je potrebné na chvíľu zabrať a potom bude všetko ako predtým. A po roku a pol ešte akosi nieje. Zas, hľadiac na veľké epidémie v minulosti, aj tie trvali približne 3 roky. Takže sme sa akurát prehupli do tej druhej polovice.
Povedzme si to otvorene. Nikto nevie koľko tých vĺn ešte bude ani aké budú veľké. Lebo skúsenosti sú len z lokálnych epidémií v úplne inom prostredí alebo máme historické dáta o epidémiách moru či cholery. S globálnou epidémiou vírusu podobného dnešnému v modernej dobe skúsenosti nemáme.
Boj proti koronavírusu je ako snaha vykynožiť chrípku či nádchu. Určite sa to dá, ale náklady na to sa zdajú prevyšovať potenciálne škody. A tak máme maximálne chrípkové prázdniny, obmedzenia návštev v nemocniciach či sociálnych zariadeniach. A očkovanie odporúčané pre ohrozené skupiny.
Kovid aj keď to nie je strašná choroba ako ebola či mor, má stále dosť veľkú silu na to, aby priviedol v sezóne do nemocníc a na lôžka s intenzívnou starostlivosťou toľko ľudí, že vyčerpá dostupné kapacity. To sa bežnej sezónnej chrípke nepodarí.
Tým, ktorí nemajú osobnú skúsenosť s ťažkými komplikáciami či úmrtím v okolí, sa zdá, že sú všetky opatrenia neprimerané. Ak by aj v nemocnici skončilo 10% populácie a polovica z nich zomrela, tak sa im zdá, že obmedzovať akokoľvek tých zvyšných 90% je donebavolajúca drzosť.
Druhá strana vidí nemocnice kde sa nárazovo v každej vlne hromadia pacienti ktorým by sa mala poskytnúť potrebná náročná a drahá liečba, ktorá je aj tak v mnohých prípadoch neúspešná. Kôli snahe poskytnúť liečbu podľa štandardného postupu sa obmedzujú mnohé vyšetrenia ktoré sa nezdajú akútne. Aj to sa však vráti. Kovidopacienti na JIS-kách a umelej ventilácii viažu lekárov ktorí sú zvyčajne potrební pri ostatných zákrokoch, napr. anesteziológov ktorých nemáme na rozdávanie.
Z neakútnych stavov sa odkladaním stanú nakoniec len ťažšie. A cesty z toho niet. Lebo dusiaci sa pacient s kovidom dostane prednosť napríklad pred onkologickým pacientom ktorého operácia je síce kritická ale krátkodobo (do jari ?) odložiteľná. Urgentná kovidová medicína tak viac či menej viditelľne ukrajuje zo života ostatným pacientom. A vyriešiť sa to nijako nedá. Lebo stále platí že urgentný stav má prednosť. A davy urgentných stavov upchajú systém na celé mesiace.
Pribrzdiť davy akútnych kovidových pacientov sa dá len dvoma spôsobmi. Brzdením šírenia lockdownami, odďaľovaním hospitalizácie domácou liečbou alebo prevenciou . A najlepšou prevenciou bolo očkovanie v lete. Dnes už aj čerstvo očkovaní musia tŕpnuť aby sa nenakazili príliš skoro. A staroočkovaní aby sa zas nenakazili príliš neskoro.
Očkovanie sa ale stalo arénou boja proti akejkoľvek autorite, nech už sú to politici, vedci alebo hoc aj zdravý rozum. A ochota padnúť v tomto boji nadobudla nebývalé rozmery.
Testovanie, čo je forma akéhosi selektívneho lockdownu ktorý by našiel len momentálne nakazených a tým nariadil sedieť doma a nešíriť chorobu ďalej, bolo hrubo poškodené komunikáciou okolo plošného testovania pred rokom. Časté testovanie zadarmo a pre všetkých ktorí sa rozhodli neočkovať je však aj tak náročný a drahý projekt. Samotestovanie v našich podmienkach smrdí podvádzaním kedy by výsledok testu vyzeral podľa toho ako sa nám to momentálne hodí.
Ochota súkromných firiem poctivo kontrolovať svojich zamestnancov či zákazníkov je žiaľ úmerná ich zainteresovanosti na vynucovaní pravidiel. A šance štátu všetko kontrolovať sú obmedzené a efekt exemplárnych trestov nemusí vždy vyvolať očakávanú reakciu.
Nuž, v nasledujúcich týždňoch si môžeme vychutnať čo bude nasledovať po tom keď sa nás zima opýtala čo sme to znovu robili v lete. A naša odpoveď sa jej veru nepáčila.
V Rakúsku už majú čoskoro lockdown a zrejme aj povinné očkovanie. Vláda sa tam rozhodla netaktizovať a skúsiť naozaj vládnuť, teda riadiť, prikazovať a vynucovať si poslušnosť. Lebo vládu si volíme aby sme na ňu preniesli právo a zodpovednosť rozhodovať.
Heslo jesennej kampane by mohlo byť skromnejšie, lebo Koronu nateraz ešte neporazíme:
