V hre Anjel prichádza do Babylonu prezliekate kabáty, raz ste minister, potom teológ a nakoniec i kat. Kto ste v skutočnosti?
- Áno, na javisku som človekom mnohých tvárí, ale v živote sa snažím zachovať si svoju vlastnú tvár. Neviem, či sa mi to darí, ale veľmi by som si ju chcel zachovať. Stačí mi to prezliekanie na javisku.
Kde nachádzate svoj „pokoj v duši“?
- (smiech) Svoj pokoj v duši sa snažím nachádzať pri vode, pri rybárčení. Ale občas ho strácam aj tam, keď neberú... Ty im dávaš všetko. Aj sám by si to zjedol, ale ona nechce. Vtedy začína človek pozorovať prírodu a upokojuje seba. Nechodí tam kvôli chytaniu, ale kvôli odpočinku duše. A keď si to zopakuješ stokrát, začínaš tomu aj veriť (smiech)...
V Princových haluškách hráte cudzinca, ktorý prichádza na Slovensko a spoznáva jeho obyčaje. Ako ste sa dostali do Prešova vy?
- Po skončení školy som prišiel požiadať o prácu, keď som sa oženil s prvou manželkou, ktorá bola zo Slovenska, a tiež študovala v Kyjeve. Prišiel som, spýtal som sa, či ma nezoberú, a nemali nič proti.
V rovnomennej Ionescovej dráme sa pôsobivo meníte na nosorožca. Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, čím by ste boli, keby ste ostali vo svojej vlasti?
- Keby ma prijali na leteckú školu, ako som pôvodne sníval, rátal a nepochyboval, bol by som vojenským letcom, a teda teraz najmenej desať-pätnásť rokov na dôchodku. Pokiaľ by som nespadol... (smiech) Ale vážne, boli sme traja kamaráti, ktorí chceli byť letcami. Jeden sa ním stal, druhý je vojenským prokurátorom a tretí nemal čo robiť, tak išiel za herca.
Videl som vás hrať predstavenie pred zaplneným hľadiskom, ale aj pre ôsmich ľudí. Rovnako naplno, s rovnako veľkým zážitkom pre diváka.
- Čo pre rybu voda, to pre herca divák. Bez diváka naša práca stráca zmysel. Niekedy tak bolí pod srdcom, že príde málo divákov, ale keď už hráš a vidíš tie oči, tak ti je jedno, či hráš pre dvesto alebo osem ľudí. Je tam divák. Proste hráš a snažíš sa ho dostať. Začať s ním žiť na jednej vlne, na jednom kmitopočte.
Boli ste niekoľkokrát nominovaný na Dosky. Cenu ste získali až teraz. Aké boli Vaše bezprostredné pocity?
- Divné. Bol som zmierený s tým, že to znovu bude len nominácia. Už mi povedali, že budú vymýšľať aj Dosky za najviac nominovaného herca. Tak mi ju dali, tým mi to zrušili a musím začať odznova... (smiech) Ale skutočné ocenenie to bude pre mňa len vtedy, keď to získam v svojom divadle. Kľúč nominácií je nespravodlivý pre mimobratislavské divadlá. Čím bližšie k Bratislave, tým väčšia šanca, že to ocenenie získaš. U nás v divadle to môže získať hocikto, nielen ja. Ide o nápravu toho kľúča, lebo kvalita sa zamenila za kvantitu. Niekomu to ale asi vyhovuje, že je to tak. Verím, že DAD ešte prehovorí do nominácií.
Nedávno ste sa stali aj nositeľom Ceny primátora mesta Prešov.
- Cením si to. Potešilo ma, že je to domáca cena, lebo doteraz všetky ceny boli zvonku. Žijem tu už vyše dvadsať rokov. Považujem sa za mladého Prešovčana a som rád, že si mesto všimlo moju prácu, a tým aj prácu divadla. A verím, že si ho začne všímať viac. Prešov je proste krásne, nádherné mesto. Môžem to povedať, lebo som pochodil celé Slovensko, Česko... Úplne mi vyhovuje. Počas štúdia spolužiak Kyjevčan musel vstávať vždy o pol piatej, aby o ôsmej bol v škole. Prešov je také kompaktné mesto. Má všetky atribúty mesta, ale na každé miesto sa dostaneš za pätnásť minút.
Na ktoré vaše predstavenie by ste radi pozvali čitateľov?
- Ja ich pozývam na všetky, ktoré hráme. A nie že ja hrám, ale že tam hrajú moji vynikajúci kolegovia.
____________________________________________________________________________________
Jevgenij Ivanovič Libezňuk (1961, Kiemaň, Ukrajina) – absolvent Divadelného inštitútu Karpenka–Kareho v Kyjeve, od roku 1986 člen DAD-u v Prešove. V súčasnosti ho môžete vidieť v hrách Nosorožec, Ujo Váňa, Revízor, Okresný špitál, Princove halušky, Don Quijote, Anjel prichádza do Babylonu a i. V roku 2007 získal Cenu Jozefa Krónera a v roku 2009 ocenenie Dosky za najlepší mužský herecký výkon sezóny, na ktoré bol nominovaný dohromady päťkrát. Účinkoval napríklad vo filmoch Pokoj v duši, Díky za každé nové ráno, Želary, Tango s komármi a seriáloch V mene zákona, Četnícke humoresky a i.
