Literatúra | blog.sme.sk

Matúš Marcinčin

Z myšlienok Ľudovíta Štúra (4.)

Máločo z našich dejín je tak veľmi nedoceňované ako uzákonenie Štúrovej spisovnej slovenčiny. Málokto si uvedomuje nesmierne dosahy tejto udalosti, keď sa v roku 1843 stretli Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom, aby spojili katolícke bernolákovské a evanjelické kollárovsko-šafárikovské idey do myšlienky jedného jazyka pre všetkých Slovákov. Ťažko už dnes chápeme epochálny význam spoločnej slovenčiny pre svojbytnosť nášho národa. Ak by sme si všetci aspoň trochu uvedomovali hodnotu nášho jazyka, koľko úsilia, námahy a obiet si vyžadovalo jeho uzákonenie, keby sme zažili aspoň trochu tej slávnej atmosféry zrodu spisovnej slovenčiny medzi uvedomelými Slovákmi, možno by sme si ju aj dokázali viac ctiť a viac by nám prekážalo jej špinenie kdejakými prostoduchými chudákmi...

7. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 140x
0

Matúš Marcinčin

Z myšlienok Ľudovíta Štúra (3.)

Lepšie už bolo (... a bude len horšie). Ľudia boli vtedy akísi lepší, žilo sa ľahšie, aj každý mal prácu, nekradlo sa tak, existovala spravodlivosť,... Tendencia človeka postupne zabúdať na negatívne veci z minulých udalostí a v pamäti uchovávať len to lepšie zo spomienok, často spôsobuje, že minulosť vidíme nekriticky pozitívnejšie, ako v skutočnosti bola. Dá sa povedať, že to isté platí aj pri idealizovanom hodnotení dávnejších dôb oproti vnímaniu súčasnosti. Keď sa však začítame trochu do slov Ľudovíta Štúra, možno na chvíľu ostaneme na pochybách, či nepíše o našom osvietenom 21. storočí, ale naozaj o tých meruôsmych rokoch, o tom dávnom storočí devätnástom na uhorskej Hornej zemi. Akoby sa menilo len obsadenie a kulisy, hra je tá istá.

5. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 691x
0

Matúš Marcinčin

Z myšlienok Ľudovíta Štúra (2.)

Ak som v prvej časti tohto podľa individuálneho vkusu zostaveného výberu zo Štúrových myšlienok z jeho Rečí a statí (1953) písal na adresu nášho národa príliš kriticky a so skeptickou perspektívou, tu uvidíme vec aj z druhej strany, keď sa spolu so Štúrom skúsime pozrieť na príčiny toho, čo je typické pre ľudí na Slovensku. A musíme len oceniť odstup, nadhľad a láskavosť Štúrovej generácie (a mnohých ich predchodcov a nasledovníkov), ktorí napriek všetkému dokážu vidieť aj v ľuďoch, ktorí ich často urážajú, ponižujú a nemajú záujem ani túžbu vnímať a poznávať, dobro. Ak by som mal tejto časti dať samostatný názov, asi by to bolo Ospravedlnenie Slovákov.

3. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 765x
0

Matúš Marcinčin

Z myšlienok Ľudovíta Štúra (1.)

Ešte nebol ani pochovaný, ale kdejakí niktoši už doňho kopali a pľuli na pamiatku veľkého človeka. Keď na začiatku roka 2009 skonal Milan Rúfus, étosom svojej tvorby nepohodlný Básnik, pochopil som, že mnohí Slováci si nedokážu ctiť skutočné osobnosti, ktoré vyšli spomedzi nich. A ktovie - možno si ich ani nezaslúžia.

1. feb 2012
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 125x
5

Matúš Marcinčin

Rytier smutnej postavy

Věřil v dobro, proto musel zemřít. - Nedávno som si znovu pozrel Winnetouov Posledný výstrel, na začiatku ktorého môžeme začuť tieto slová... Majú ešte na tomto svete miesto ľudia, ktorí veria v dobro?

16. dec 2010
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 215x
9

Matúš Marcinčin

Mladý Hviezdoslav o Prešove

Aj keď kontroverzný almanach Napred (1871) je bezpochyby to najvýznamnejšie, čo sa spája s mladým Pavlom Országhom v súvislosti s jeho štúdiom na právnickej akadémii v Prešove (1870-72), do obdobia jeho ranej tvorby patrí aj báseň, v ktorej na rovinu a s typickou mladíckou vervou vyjadril svoje pocity z niekdajších Atén nad Torysou – z Prešova.

18. nov 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 917x
2

Matúš Marcinčin

Prekliatie výšok

Lietaj vysoko, aby si videl ďaleko. A chráň sa kameňov zo zeme. Výška sa neodpúšťa. Si sviňa, ak odletíš z chlieva. Kto však potom ostáva v žite? Kto bude donekonečna chytať tých, čo blúdia v žite?

14. máj 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 350x
9

Matúš Marcinčin

Pena, len márna pena

A všetko je pena. Jediné zmysluplné veci v živote sú láska na všetky spôsoby ku krásnym dievčatám a hudba z New Orleansu alebo od Duke Ellingtona. Boris Vian to ukazuje v Pene dní. A príbeh románu je pravdivý, lebo je vymyslený.

9. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 419x
2

Matúš Marcinčin

Mŕtve potkany v meste ľudí

Na tomto mieste som kedysi po tebe zatúžil a ty si tu nebola. Mor nás rozdelil. Mor z nás urobil zrnko prachu v nekonečnom vesmíre. Každý z nás bol malou čiastočkou prachu. Mor ten prach zvíril a my sme prestali vidieť. Sme sami. Aj ty, aj ja. Nevieme, kde sme. Vonku je cesta, ale neviem, kam mám ísť.

4. apr 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 305x
2

Matúš Marcinčin

Kto vytŕča z davu, odtnú mu hlavu

Slovom, ak fašizmus skrachuje, ak všetci tí neschopní gauneri a idioti v Ríme zavlečú národ do záhuby, zo mňa bude len obyčajný vrah. A predsa, keďže veci sa majú tak, ako sa majú, inak som konať nemohol.

27. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 490x
2

Matúš Marcinčin

Samota dlhšia ako ľudský vek

Všetci priatelia sú sukini synovia! - kričí zúfalstvo osamelého človeka. Iný svet a šesť generácií jednej rodiny. Monumentálny magický príbeh. Veľkolepých sto rokov samoty. Gabriel García Márquez a dielo, ktoré mu prinieslo svetovú slávu. Po osemnástich mesiacoch vychádza zo svojej izby s 1300 stranovým rukopisom, takmer otrávený nikotínom, s obrovskými dlhmi, na pokraji úplného fyzického aj psychického zrútenia.

20. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 483x
2

Matúš Marcinčin

Tajné milovanie s Lolitou

Milujem sa s tebou tajne a ty to prosím rozhodni. Milujem sa s tebou tajne a obaja sme pritom slobodní. V roku 2000 získava cenu Aurel za najlepší text piesne Richard Müller so svojím Tajným milovaním. Svet otupil človeka. Doba si vyžaduje silné slová a silné témy. Nástrojom je provokácia. Provokovať a prinútiť človeka precitnúť. Je dobré a výborné, že v Müllerovom texte nenájdeme výraz „pokrytectvo. Kazateľov máme už za tie tisícročia dosť. Ich slová už nevravia nič. Müller krásne zasahuje človeka v jeho najhlbšej intimite. A volá - poďme von. Zhoďme masky. Nikto tu nechce riešiť zakázané milovanie. Tieň padá na ľudskú pretvárku. Mám radšej úprimného zločinca než pokryteckého dobrodinca. Hodnotím ich postoj, nie skutky. Humbert Humbert vyšiel na svetlo sveta so svojím tajným milovaním. Vladimir Nabokov. Lolita.

18. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 170x
7

Matúš Marcinčin

Keď človek mlčí a vtáci sa pýtajú

Budete predstierať, že ste neboli decká, ale chlapi, vo filme vás bude hrať Frank Sinatra a John Wayne, či niektorý iný fičúrsky a vojnychtivý oplzlý starec. A vojna bude vyzerať proste nádherne, takže sa nám ujde kopa ďalších vojen. A budú v nich bojovať decká ako tamtie hore... Detská križiacka výprava. Bombardovanie Drážďan 1945. Bitúnok č. 5.

8. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 270x
9

Matúš Marcinčin

Neporaziteľná a večná

„Vojaci,... „Ste americkí dôstojníci. Toto o sebe nemôžu povedať dôstojníci nijakej inej armády na svete. Pouvažujte o tom. Duchaplné slová plukovníka Cargilla by sa nemali obmedziť len na príslušníkov U.S. Army, ale pouvažovať by mali všetci vojaci a aj ich nadriadené hlavy. Neporaziteľná Hlava XXII.

1. mar 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 419x
2

Matúš Marcinčin

Navzdory proroctvu smrti

Vtedy sa zrodila zázračná žena, ktorú prorokoval majster Maratán. Holohlaví pred kostolom nedokázali upáliť jej anjela. Román o láske na pozadí tajomnej kliatby a smrteľnej diagnózy a slovenský prozaik európskeho formátu.

28. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 887x
3

Matúš Marcinčin

Hulákajúci prašivci

Viděl jsem nejlepší hlavy své generace zničené šílenstvím, hystericky obnažené a o hladu, vlekoucí se za svítaní černošskými ulicemi a vztekle shánějící dávku drogy, hipstery s andělskými hlavami, celé žhavé po prastarém nebeském kontaktu s hvězdným dynamem ve strojovně noci...

26. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 701x
5

Matúš Marcinčin

Gut nie je God a už vôbec nie Good

Vstúpte do modrej katedrály, pozrite na zlatisté nebo a hľadajte svojho červeného pavúka. Prajem vám žiarivé farby...

16. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 483x
1

Matúš Marcinčin

Tvár človeka v achátoch svätovítskeho dómu

Sedia v kaviarničke na bulvári. Na rohu ulice pri káve. V ateliéri lietajú motýle, pavučinové závesy trbliecu sa vo farbách ich krídiel a ona sa im veľmi podobá. Fotograf už odnáša svoje krámy, maliar svoje plátna pozbieral. Už nebudú viac spolu. Rozchádzajú sa krásne. Myslia na to pekné, čo bolo a nechcú, aby ostala bolesť pre to, čo bude. Do toho zaznieva jemne, nežne a melancholicky, príjemným hlasom Richard Müller – len strýčko Apollinaire ti hľadí do duše...

15. feb 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 2 881x
2