Podkladom tohto románu je zvláštna história, ktorá sa odohrala v Sedmohradsku. 29. mája onoho roku pásol akýsi pastier svoje stádo na pokraji zelenej planiny pri úpätí Retezatu. Nižšie v údolí sa rozkladali úrodné polia a stráne porastené vysokými, štíhlymi stromami. Táto náhorná planina je vystavená severozápadným vetrom, ktoré v zime režú ako britva. Vtedy sa výstižne vraví, že kraj sa holí.“
Toto je prvý odsek románu Tajomný hrad v Karpatoch. S príznačnými črtami tvorby svojho autora. Ním je fenomenálny francúzsky spisovateľ Jules Verne (1828-1905). Jeden z mojich učiteľov literatúry na vysokej škole, ktorý na rozdiel od mnohých iných aj naozaj nepochybne patrí na akademickú pôdu, sa raz o ňom vyjadril asi v tom zmysle, že ani dospelý (aj literárne vzdelaný) človek a milovník kvalitnej umeleckej literatúry určite neurobí chybu, ak siahne po knihe od Julesa Verna. Ondřej Neff, jeho český životopisec a znalec diela, zasa výstižne nazval svet, ktorý Verne vytvoril v desiatkach svojich románov, šrafovaným svetom podľa typických originálnych ilustrácií. Ja som tomuto svetu úplne prepadol.
Verne napísal okolo 70 románov. Jeho dielom sa inšpirovali tvorcovia desiatok filmov a seriálov. Sám písal aj drámu, už počas jeho života dosiahli prenikavý úspech divadelné adaptácie jeho najznámejších kníh. Pozadu neostalo ani bývalé Československo. Od stého výročia smrti zakladateľa vedecko-fantastickej literatúry priniesli divadlá v našich krajinách hneď niekoľko premiér, kde sa ako (spolu)autor a inšpirátor uvádza práve Jules Verne. Tu sú niektoré z nich:
J. Verne – D. Smečka: Dvacet tisíc mil pod mořem (Divadlo Polárka, Brno, 2006)
J. Verne – A. Goldflam: Tajemství pralesa aneb 800 mil po Amazonce (Národní divadlo, Brno, 2007)
J. Verne – A. Goldflam: 800 míľ po Amazone (Divadlo Jána Palárika, Trnava, 2007)
J. Verne – A. Kisil: Cesta kolem světa za 60 dní (Divadlo Aqualung, Praha, 2007)
J. Verne: Cesta kolem světa (Jihočeské divadlo, České Budějovice - Český Krumlov, 2008)
J. Verne - P. Markov - Z. Barták: Cesta okolo sveta za 80 dní (Divadlo J. G. Tajovského, Zvolen, 2009)
J. Verne - P. Markov - Z. Marták: Cesta kolem světa za 80 dní (Divadlo J. K. Tyla, Plzeň, 2010)
J. Verne - V. Pokorný: Cesta kolem světa za 80 dní (Divadlo AHA!, Praha, 2010)
J. Verne - V. Kracík: Tajemný hrad v Karpatech (Divadlo Tramtarie, Olomouc, 2010)
Na začiatku divadelnej sezóny 2009/10 predstavilo Divadlo Jonáša Záborského v Prešove projekt Cabaret de Verne, ktorý mal na divadelnom javisku predstaviť prierez najznámejšími dielami Julesa Verna. Projekt s týmto názvom sa neuskutočnil. Namiesto toho bola v júni uvedená premiéra hry so siahodlhým názvom: Tajomný hrad v Karpatoch alebo Vedecko-fantastická poloopera čiže Verneland. Očakávania ostali rovnako veľké. Možno aj preto ohlas priniesol určité rozpaky.
Režisérskej taktovky sa ujal uznávaný český scénograf Marek Zákostelecký, ktorý priniesol do hry mnoho dobrých nápadov a detailov inšpirovaných práve Vernovou vedecko-fantastickou stránkou jeho románov. Zatiaľ čo hra mala šťastia na dobrého scénografa, chýbal jej režisér, ktorý by dodal kompaktnosť jednotlivým obrazom, ktoré sami osebe neboli zlé, práve naopak. Samotný Zákostelecký sa vyjadril, že k Vernovi nemal nikdy nejaký kladný vzťah a nemal ho rád, lebo mu chýbal v jeho románoch humor (čo nie je vôbec úplná pravda). Žiaľ, myslím si, že ťažko mohol človek, ktorý neprepadol šrafovanému svetu, predstaviť skutočného Verna...
Najväčšou chybou bolo rozbitie hry postavou učiteľky-sprievodkyne po hrade (rovnaká aj v predchádzajúcej Zákosteleckého hre v DJZ Betlehem, kde ale mala určité opodstatnenie dané špecifikami scény), ktorá sa násilne snažila priniesť nenáležitý humor tam, kde nepatrí a kde vôbec nebol potrebný. Jej vstup do samotného deja bol už úplne nešťastný.
Zaujímavosť tejto hry je obsiahnutá už v názve - je to tzv. poloopera. V prepadlisku pred javiskom sa nachádza (ako inak) plne automatizovaný robotický orchester pod vedením dirigenta maestra Giacomma Tecnogranda, ktorí spolu dodávajú celej hre ten správny (a veľmi zaujímavý) hudobný podmaz a sprevádzajú aj spevácke vystúpenia protagonistov svojskej divadelnej adaptácie Tajomného hradu v Karpatoch.
Zapojenie orchestra, hudby a spevu nie je vôbec náhodné, veď hybnou silou príbehu je hľadanie tajomne zmiznutej Stilly - opernej hviezdy milánskej La Scally. Beznádejne zaľúbený gróf Telek sa dostáva až do temného a zakliateho kraja..., do zabudnutých a stratených karpatských hôr, aby na vrchu kopca objavil tajomný hrad, z ktorého počuje spievať nezabudnuteľnú Stillu. Hrad je však pevnosťou šialeného baróna Gorca, ktorému robí spoločnosť geniálny vedec a vynálezca Orfanik. Telek s priateľmi vstupuje do hradu, v pozadí počuť Stillin spev, Gorc sleduje každý ich krok, Orfanik chystá svoje vynálezy, aby... im aj všetkým divákom pripravil zaujímavú prehliadku Tajomného hradu v Karpatoch!
Vernovou tvorbou sa inšpirovali mnohí. Viac alebo menej šťastne, kvalitnejšie či menej kvalitne. Avšak ten, kto raz prepadol čaru Verna, dokáže prepáčiť aj menšie nedokonalosti, ak mu adaptácia Julesa Verna v tej či onej podobe prinesie znovu aspoň trochu toho špecifického sveta. Keď sa aspoň na kúsok ponorí znovu do šrafovaného vesmíru Julesa Verna. Keď som si pozeral fotografie z nedávno uvedených divadelných verneoviek, uvedomil som si, ako rád by som zažil taký divadelný víkend Julesa Verna – takú malú prehliadku českých a slovenských divadelných adaptácií románov môjho obľúbeného spisovateľa...
Začal som prvým odsekom z Tajomného hradu v Karpatoch, preto nebude čudné, ak záver bude tvoriť tentoraz predposledný odsek tejto knihy...
Skutočne, o niekoľko mesiacov mladý gróf duševne celkom vyzdravel a od neho sa dozvedeli podrobnosti o poslednej noci na Karpatskom hrade.
