Bežne ponímaný čas nejestvuje. Všetko je. Nič neplynie. Život to súsituácie, ktoré zažívame bez ohľadu na ich chronologické zaradenie. Hlavnýhrdina tejto Vonnegutovej kultovej knihy Billy Pilgrim prežíva súčasnosť akosplynutie situácií jeho reálneho života s otrasnými zážitkami z 2.svetovej vojny a fantastickými príhodami z planéty Tralfamadore.Človek žije postmodernú situáciu. Všetko tu už bolo, nič nové už nemôže prísť. V pozadí sa ozýva humorno-tragické takto chodí. Smrť vytrháva život zo stereotypu. Keď sa smrť stanestereotypnou, povieme len tak to chodí.Aká musí byť smrť, keď človek nedokáže povedať nič a len akýsi vták samusí spýtať Billyho Pilgrima – Pú-tí-vít? Na autorovu adresu ktosi povedal veľmi šikovný bonmot – von ne gut. Dieloobsahuje mnoho kvalitných myšlienok, ktoré v konečnom dôsledku akobyprevýšili Vonnegutovu schopnosť písať. Jeho štýl vo mne zanechal určitérozpaky. Takisto úvodná kapitola, kde sa sám usvedčuje z nepôvodnostiniektorých motívov a snaží sa dielo vytrhnúť z literárnej fikcie doreálneho sveta. Zanechal vo mne skôr pocit snahy vyskladať dobrú knihu, než jusám napísať. Akoby jeho snaha po výpovedi presiahla jeho tvorivé možnosti. To však nič nemení na množstve krásnych obrazov. Kurt Vonnegut vo svojomživote prežil zničenie Sodomy. Nedokázal sa neobzrieť späť, rozhodol sa podaťsvedectvo aj za cenu celkového vyznenia diela. Táto kniha jenepodarok a nemohlo to byť ináč, lebo ju napísal soľný stĺp. Začína satakto:
Počúvajte:
Billy Pilgrim saodpútal od času.
A končí sa:
Pú-tí-vít?
