To,co dělal Colin teď, mu sice vynášelo hodně peněz, ale bylo už pozdě. Jehokaždodenním úkolem bylo chodit po lidech. Dali mu seznam a on ohlašovalden předem všechna nadcházející neštěstí.
Vyhledalv seznamu další jméno a viděl, že je to on sám. Odhodil tedy čepicia vyšel na ulici a srdce měl jako z olova, protože vědel, žezítra...
Pena dní. Biela pena s priezračnýmibublinami. Špinavá pena vo vode rieky zahádzanej odpadom. Ananásová penav cukrárni. Pena na holenie. Orosený pohár piva a ukladajúca sa pena.Silikónová pena na tesnenie. Pena na tlame besného psa, na ústach šialenca.Pena z treščej pečene. Ľahká bublinovitá vrstva vznikajúca natekutine pri prudkom pohybe,ohrievaní alebo kvasení. Pena našich dní. Krehký obraz, ktorý sa ničí dotykom arozplýva v čase. Aj obraz života bezstarostnej lásky, jazzovej hudby adostatku peňazí sa rozplynul ako pena dní vo Vianovom diele.
Vianov román prechádza od príbehu bezstarostnéhobohémskeho života francúzskych mladých cez fantastické obrazy a detaily ažk úzkostiam bytia. Peniaze tvoria istotu, len pokiaľ sú. Ťažká pľúcnachoroba Chloé - rozrastajúci sa leknín- prevráti naruby celý život Colinovi,ktorý minie celý majetok, len aby ona mala vždy okolo seba dostatok čerstvýchkvetov, ktorých vôňa zabíja strašné zelené lekno zožierajúce jej vnútro. Svetsa doslova stiesňuje, Chloé leží vo vädnúcich kvetoch a Colin samárne snaží nájsť si nenávidenú prácu aj za cenu pokorenia a ponížení.Zatiaľ upadá aj kuchár Nicolas, ktorý už prestáva vyvárať podľa svetoznámehoGouffého a starne. Vzťah Chicka a krásnej Alise je zničený jehovášňou k všetkému, čo súvisí s populárnym mysliteľom - ironizovanýmJeanom-Solom Partrom. Vonkajší svet je len odrazom toho umierajúceho vnútornéhoa takisto smeruje k zániku.
„Je na břehu u vody,"odpovědela myška, „čeká, a když nadejde jeho chvíle, vkročí na prkno auprostřed zůstane stát. Na něco se dívá."
„Nic zvláštního tam vidět nemůže," poznamenala kočka, „leda nejakýleknín."
„Ano," přisvědčila myška, „čeká až povyroste, aby ho zabil."
Potom už môže prísť len koniec sveta.
„Strč mi hlavu do tlamya čekej," vybídla ji kočka.
„Může to trvat dlouho?"zeptala se myška.
„Tak dlouho, až mi někdošlápne na ocas," odpovědela kočka; „potřebuji k tomu rýchly reflex. Aleneboj se, nechám ocas natažený."
Se zpěvem přicházelojedenáct slepých děvčátek ze sirotčince Svatého Julia.
