PRIEKUPNÁ SPRAVODLIVOSŤ
... veru u nás pred nikým nie je žiadne tajomstvo, že spravodlivosť priekupnou sa stáva.
Bezpečnosť z ohľadu prisluhovania spravodlivosti je jedno z najmocnejších spojív jedného každého s krajinou spájajúce, ťažko ale veru padne takej krajine telom i dušou oddaným byť, kde človek nie je toho bezpečný, čo mu je najdrahšie a najsvätejšie, keď ľudia dajedni druhých bezpečne utláčajú, nebojac sa ruky spravodlivosti, keď takí, ktorí spravodlivosť prisluhovať majú, túto za svoje privilégium, ktorým toho, koho sa im páči, nadelia, považujú.
Na poriadnom a svedomitom prisluhovaní spravodlivosti ale samej krajine najviac záleží, bo keď sa táto náležite vykonáva, tým sa dôvera k ústavom a poriadkom krajinským upevňuje, tým sa láska a oddanosť k vlasti šíri a zakoreňuje.
... nieto rovnosti pred súdom zemanov a nezemanov, bo keď sa zeman dákeho násilenstva na druhom alebo druhý na ňom dákeho násilenstva dopustí, zeman omnoho menšiu má od druhého pokutu a nezeman zase v takejto prípadnosti na väčšiu sa pokutu berie, ako keby sa bol na násilenstva na druhom obyvateľovi krajiny dopustil.
Celé pluky, na stá, na tisíce sa teraz získajú na tú alebo onú stranu a tak ďaleko to už prišlo, že nie ten, kto by bol najspôsobnejší, ale skoro vždy len ten, kto je najštedrejší a najradodajnejší, do úradov prichodí.
Nič nieto nad to horšie a hnusnejšie, ako keď nevzdelané a neosvietené masy v záležitostiach krajinských rozhodujú, bo tu len tuposť a sebectvo a nie dobro pospolité reč vedie, a preto srdečne sme za to povinovatí našej dobrý pokrok podporujúcej vláde, keď sa v novších časoch o zamedzenie hnusného kortešovania všemožne a mocne stará.
Nechže teda platí zemianstvo od svojich statkov, od kráľovských úžitkov alebo takrečených regálií, potom od článkov nádhery, v ktorej sa ono najmä vyznačuje, napr. od sluhov a konečne nadovšetko od tých smradľavých a pre ľud pospolitý záhubných páleníc, ak by ešte tak ďaleko ľudská mienka v našej vlasti nebola sa rozvila, že by sa na budúcom sneme pálenka vonkoncom páliť zakázala.
SLOBODA A VZDELANOSŤ
Sloboda a vzdelanosť sa ruka v ruke vedú a vzájomne jedna druhú podporujú. Národ naozaj vzdelaný nedá sa zaviesť do temnosti a zakuť do rabstva a národ slobodný postará sa na všetok možný spôsob o svoje vzdelanie. I náuky len pod ochranou slobody prekvitajú, a nemal si nikde zlatého veku vzdelanosti, kde by nebola bývala sloboda. V utlačení je duch zahamovaný a zatarasený, chýba mu spružnosti a samostatnosti, aby sa mohol umom svojím vyvýšiť vysoko; v slepote a temnosti nieto opravdivého túženia po slobode, ale len alebo utiahnutý a udusený duch, alebo surovým náhonom ženúci sa k neviazanosti.
Ale akože aj potom môže učiteľ svojej povinnosti zadosť urobiť, keď ustavične von zo školy vystávať a po kadejakých túlačkách sa zháňať musí a musí, bo akože inakšie k tej chatrnej živnosti príde? Z druhej strany ale žiadali by sme tiež, aby sa posielanie detí do školy celkom rodičom na vôľu nenechávalo, bo títo mnohí sami v tuposti a hlúposti odrastlí, ako môžu potrebu vynaučovania pre svoje dietky cítiť, keď sa oni sami bez neho cez svet preváľajú?
Školy ľudu sú u nás veľmi zanedbávané, učitelia sú najviac skromne platení, a tak z väčšej čiastky takí ľudia, ktorí myslia, že si inde cestu prerazia, sa ani na učiteľstvo neoddávajú, istí súc toho, že chatrnú dostanú odmenu svojej práce. Oddávajú sa teda na učiteľstvo alebo ľudia, ktorí k tomu zvláštnu náklonnosť cítia, alebo ľudia bez prostriedkov, alebo bez vôle v dačom inom si cestu preraziť. A keď sa učitelia na svoje miesto dostanú a vidia, že to veru nechýrne s ich stavom vyzerá, oddávajú sa obyčajne okrem učiteľstva aj na iné: na hospodárstvo alebo iný priemysel a tak svoje povinnosti zanedbávajú a druhým ich zverujú. V samom svojom úrade, aby iste ten svoj chatrný, mozoľne zaslúžený plat dostali, ako sa ešte trápiť, unúvať a nemilobohu hrdlovať musia! Tento smutný a bolestný stav učiteľov našich škôl už by mal veru raz padnúť do očí krajinskému zákonodarstvu!
(pokračovanie)
