Dnes sa pozrieme na to, ako rozdielne sa darí politickým stranám komunikovať a oslovovať voličov v rôznych typoch sídiel. V analýze volieb som si vybral za mestá všetky sídla nad 5000 obyvateľov podľa údajov sčítania 2021. Vidiek je všetko ostatné, teda tisíce malých obcí, zväčša do 1000 obyvateľov.
Nie je to oficiálna definícia, pod "mestá" týmto spôsobom spadajú všetky krajské a okresné mestá, ale prirátal som k nim aj tie menšie. Vo výsledky sú tam rozdiely medzi stranami menšie, a ak oni nejako menia analýzu, tak rozdiely medzi krajskými a okresnými mestami a malými obcami zmenšujú.
Raz darmo, život na vidieku je úplne iný ako krajskom meste, nebodaj v Bratislave. Ako veľmi?
V posledných mesiacoch, a najmä pred voľbami 2023 sa často spomínala polarizácia spoločnosti ako nosná téma volieb. Vraj nás rozdelili sociálne siete, vraj nás rozdelili dezinformácie, vraj nás unavili krízy, pandémie a vojny. Ak je to naozaj tak, prečo sme boli rozdelení aj počas volieb v 2020? Mesiace pred pandémiou, mesiace a roky pred 2. útokom na Ukrajinu zo strany Ruska, roky pred infláciou a zdražovaním, ktoré sme na Slovensku nezažili od 90.tych rokov?
Ak však porovnáme voľby 2020 a 2023 a rozdelenie strán medzi tzv. mestské a vidiecke, nenájdeme veľké rozdiely. Naopak, pomaly sa začneme utvrdzovať v tom, že mestá volili liberálne, pravicovo či stredovo, a vidiek volil konzervatívne a ľavicovo. Vtedy aj dnes.
Pri eurovoľbách sa zvykne časť spoločnosti utešovať, že tie aj tak masy nezaujímajú. A je pravda, že k eurovoľbám chodí prevažne mestské obyvateľstvo než vidiecke (pomer cca 60:40). Ale ani tu neprídeme o rovnaký pohľad na affinitu strán z vidieka bližšie konzervatívnym a ľavicovým stranám. Čím to teda je? Je to vekovým zložením miest a vidieka? Je to vzdelanostnou štruktúrou? To sú otázky zrejme do budúcich textov v newslettri alebo na mojom blogu OPolitike.
Toto rozloženie zdá sa prekračuje jedno či dve volebné obdobia. Zdá sa, že nezáleží na type volieb, prezidentských, parlamentných alebo eurovolieb, vždy skončíme s podobným výsledkom. Zrejme by tomu tak bolo aj pri komunálnych a volbách vyšších územných celkov. Tam sa však dáta analyzujú náročnejšie. A veľká časť kandidátov sa ku konkrétnym parlamentným stranám oficiálne nehlási.
Ak by sme to mohli zhrnúť, pri prezidentských a parlamentných kandidátoch posledných 4 až 5-tich rokov, mali sme štastie na vlády a prezidentku, ktoré boli zvolené mestskou väčšinou. Hoci nie vždy konali v jej záujme, hoci nie vždy si uvedomovali, kto sú jej voliči, hoci nie vždy rozumeli, čo to znamená riadiť krajinu. Napriek tomu, boli to kandidáti a kandidátky strán, ktoré sú a boli populárnejšie vo veľkých mestách. Čo sa dá interpretovať aj opačne:
Vlády za posledných 5 rokov a prezidentka ale aj prezident za posledných 10 rokov, oni spolu vzišli zo strán a koalícií, ktoré sú dlhodobo neschopné osloviť obyvateľov v malých obciach na vidieku.
Možno to znie kruto, možno to znie vágne, ale je to problém. Toto rozloženie preferencií zrejme existuje nie 10-tky rokov, ale možno i viac. A celé to je postavené na to, že nevieme, my mestskí voliči, osloviť voličov z vidieka a zhodnúť sa rovnakých cieľoch. Čím staršie otvorené dáta, tým ťažšie sa s nimi pracuje, ale som si istý, že rovnaký obraz by sme našli zrejme aj vo výsledkoch referenda o vstupe do EÚ.
Na záver, možno si poviete, že načo bolo dobré toto komplikované analytické cvičenie a výlet do volieb zpred 10-tich rokov. Nuž, má to svoj uchopitelný dôvod pre nadchádzajúce voľby prezidentské. Súčasný favorit mestského voliča je jedna z posledných nádejí opozície zastaviť ovládnutie úplne všetkých ústavných funkcií v štáte. Odkaz je asi taký, že mestský kandidát by sa mal sústrediť mobilizovať svojich voličov tam, kde sú, najmä v mestách, kde má najľahšie získateľné hlasy. Pôjde o každý jeden.
Ale tiež by odkazom mohlo byť, že do budúcnosti, by stálo za to zvážiť zamyslieť sa, ako chcú kandidáti a politické strany celkovo prekonať toto rozdelenie. Nájsť dohodu medzi mestom a vidiekom. Podľa dát z posledných 10 rokov má každý úplne inú politickú predstavu, ktorou cestou by sa malo Slovensko vydať.
Tento text bude rozšírený o ďalšie dáta a grafy pre blog OPolitike. Na blogu nájdete aj ďalšie texty, ktoré sa venujú prieskumom preferencií, volebným dátam a politickému marketingu všeobecne. A najnovšie aj linky na podcast #OPolitike. Rozhovor o rozvoji vesmírneho priemyslu na Slovensku a konferencii VýťahConf. - Space Industry conference vyšiel nedávno (Youtube link).
