Raz a navždy - O mojej kultúrnej úrovni

Prišiel som, videl som, nepochopil som. No a čo? Je to snáď problém? Ohó, Vlastimile, to si píš, že je. Pretože keď sa ti niečo nepáči len preto, že tvoj slepačí mozoček nedokáže stráviť a oceniť všetky metafory a inotaje skryté v tom majstrovskom diele, nemal by si o tom vôbec písať. Mal by si doma zaliezť pred televízor, prikryť sa nejakou hoodne chlpatou dekou a pri mikrovlnne ohrievanom Happy Meale pozerať neuveriteľne zábavnú šou Joža Pročka. Napokon, človeče, veď ty nie si žiaden inteleguán...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (41)

No veď hej, uznávam. Som slaboduchý konzumný divák, čitateľ a poslucháč. Uprednostním bratov Wayansovcov pred bratmi Coenovcami. Radšej pôjdem na Karpinu než na Dana Bártu s Illustratosphere. Skôr si prečítam Harryho Pottera 7 než Zámok od Kafku. Mám ale kvôli tomu držať hubu?

Jasné, že máš, amigo. Myslíš, že tu ide len o teba? Myslíš, že je to také jednoduché? Vieš, koľko ľudí na svete rozmýšľa podobne úboho ako ty? Koľko ľudí po desaťhodinovom dni v práci nejde do kina preberať ťažké témy, ale pobaviť a oddýchnuť si? Koľko ľudí sa na koncert ide odreagovať a zabaviť, a nie vychutnať si virtuozitu umelcov? Koľko ľudí večer v posteli vezme do rúk "ľahkú" knihu, aby sa na chvíľu vytrhli z reality? A vieš si predstaviť, že by sa všetci títo chudáci debílci začali vyjadrovať k skvostným umeleckým ikonám našej doby? No ako by sme dopadli?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ťažko povedať. Asi je pravda, že 250 miliónov fanúšikov Harryho Pottera by prekričalo tie tisíce ľudí, ktorým sa páčil Parfém od Patricka Suskinda. Konfrontáciu medzi rozvášneným davom z koncertu Limp Bizkit a spirituálne naladeným fanklubom Enyi si radšej ani nebudem predstavovať. Takže ak tomu dobre rozumiem, o umení treba, v záujme ochrany skutočných "umelcov", písať výhradne pozitívne?

Ajajajáj, Vlastimile. Nikto nechce predsa zavádzať nejakú cenzúru. Samozrejme, že o umení sa dá písať aj negatívne, ale musíš vedieť ako. A musíš mu najprv rozumieť. Vezmi si tú svoju chorú, dementnú recenziu na Parfém. Tvoj záver? Bol to nudný film. Ááááha. A čo si tým povedal fundovanému, inteleguálne podkutému čitateľovi? Nič. On sa totiž do kina chodí výlučne nudiť. Je to jeho druhá prirodzenosť. Veď uznaj sám, chlapče, umenie sa nemôže páčiť všetkým a všetci ho ani nemôžu pochopiť. Takže ak vidíš kinosálu plnú ľudí, ktorí sa dobre bavia - ver mi - to nie je umenie.

SkryťVypnúť reklamu

No dobre teda, ale ako som to mal napísať?

Ty nijako. Tvoja obmedzená rozumová kapacita ťa predurčila neuspieť v snahe pochopiť hlboké myšlienky lemujúce toto majstrovské dielo. Ale človek premýšľajúci a umelecky nadaný by si mohol všimnúť drobné nuansy, flagrantne dehonestujúce pôvodný odkaz Suskindovho diela, najmä v neobratnej práci s gradáciou vo vrcholnej scéne popravy. Tu možno polemizovať o intenciách režiséra, ktorý zinscenoval veľkolepú prehliadku ľudských emócií prítomných - no akosi nedostatočne popísal emócie a triumf samotného hrdinu.

Nehnevaj sa na mňa, ale to je ťažká blbosť. Tá scéna bola proste na smiech.

SkryťVypnúť reklamu

Bola, nebola... to nemôžeš napísať! Kto si, že sa opovažuješ vytiahnuť svoju zamastenú klávesnicu do boja proti géniovi Tykwerovho formátu? Kto si, že kritizuješ, keď sám si nič nedokázal? Kto dopekla si, že...

Tak prrr, hej? Uznávam - žiaden film okrem nejakého toho prísne tajného domáceho videa som nikdy nenatočil. No a? Ja sa netvárim ako seriózny kritik. Nepíšem o stavbe diela, nespochybňujem jeho integritu, nezaraďujem ho do nejakého prúdu (aj keď toto by som zaradil - originál aj všetky kópie - pod silnoprúd, aspoň 20 minút. Nech máme istotu). Ja som obyčajný konzument, akých tu po blogu surfuje veľa. Každý deň makám 10 hodín, potom vyzdvihnem Lenku z práce a možno si zájdeme do kina, alebo na koncert. A nechceme žiadne ťažké témy, chápeš? Mám toho dosť celý deň. A celkom zásadne ma serie, že filmy typu Parfém sú uverejňované v hlavnej ponuke kín. Iste, aj oni majú svojich divákov - inteleguánov. Ale je dobrým zvykom označiť takúto nudnú kravinu ako ART. Pretože je dosť ľudí, ktorí nevedia, kto je Patrick Suskind (no a čo - vieš ty, kto je Harry Secombe, alebo Santayana, alebo D.H. Lawrence?) a ktorí na ten film nič netušiac pôjdu - odreagovať sa po dlhom dni v práci. A vyjdú z kina úplne rozbití a nahnevaní. Preto tu musia byť ľudia ako ja, ktorí napíšu v jednej vete: Ten film je nudný.

SkryťVypnúť reklamu

Ale ak...

Počkaj, ešte som neskončil. Len som sa nadýchol. Mám po krk pseudointeleguánov, ktorí budú výskať nad každou hovadinou len preto, že je tam 30 sekundový záber do ksichtu hlavného hrdinu, počas ktorého sa nič iné nedeje. Budú oslavovať knihy s minimom dialógov a dlhými opismi. Prečítajte si Victora Huga - Chrám Matky Božej v originálnej, nekrátenej verzii! Opis schodiska na 200 strán, potom opis zvona na 80. Veru, Huga na vás!

Mám určitú averziu voči dielam, ktoré sa označujú ako umelecké. OK, možno ich nechápem. Beriem, nikto nie je dokonalý a teda aj ja (hoci je to veľmi nepravdepodobné:-) musím mať asi nejakú tú chybičku..:-) Ale ešte väčšiu averziu mám voči ľuďom, ktorí ich akože chápu. To sú tí týpci, ktorí žijú v úplne inom svete než my všetci ostatní. Budú sa na mňa pozerať zhora, lebo sa mi páčilo Casino Royale. Budú ma ľutovať, lebo mi pri čítaní Adriana Molea tečú slzy od smiechu. Budú ma nenávidieť, lebo som typickým predstaviteľom konzumného spôsobu života - mám dobrú prácu, kartičku do DVD požičovne, 2 laptopy, televízor na ktorom s Lenkou sledujeme AZ kvíz a nechodím do čajovne diskutovať o tajomstvách života, vesmíru a vôbec... Čítam knihy, ktoré sú vtipné, chodím na filmy, ktoré nemajú hlbokú myšlienku a bláznim sa na koncertoch, na ktorých musí občas zasahovať polícia.

Už môžem? Vrelá vďaka. Uvedomuješ si, čo robíš? Poštvávaš si proti sebe stále viac a viac ľudí. Každý si rád myslí, že je inteleguán. Že chápe náročné filmy a raz za čas si dokonca prečíta nejakú ťažkú knihu. Ľudia sa musia hrať na kultúrne vyspelých - to ich drží pri zdravom rozume.

Ale ja to beriem. Veď aj ja som čítal toho Kafku, a videl Dana Bártu a asi všetky filmy bratov Coenovcov. A niektoré z tých vecí boli fajn. Druhá vec je, že na to musím mať náladu. Dovolenku. Aspoň týždeň:-)

Takže aký je tvoj záver? Si kultúrny človek? Si, Vlastimile?

Vieš, čokoľvek teraz napíšem, inteleguáni budú aj tak presvedčený, že nie som. Takže som a basta.

Stále proti všetkým, čo? Ja mám svoji pravdu, a ostatní jsou kecy?

Presne tak, brácho:-) Prekvapilo by ma, keby sa tak necítila väčšina ľudí. Vieš, to sú veľmi súkromné veci. Čo sa ti páči, čo ťa rozosmeje, čo ťa nudí, čo ťa rozplače. Do toho si nemôžeš nechať kecať. Ja o tých veciach píšem - a potom ich lepšie zvládam. Sú ľudia, ktorí so mnou budú polemizovať - a to sú zasa len ľudia, ktorí o týchto veciach píšu. Oni nezmenia môj názor, ja nezmením ich. Ale vždy je dobré vedieť, že aj niekto iný sa z niečoho potrebuje vypísať... aj keď tá gramatika:-))))

Na taký pekný koniec to vyzeralo, a tými poslednými 4 slovami si to zasa pokazil... Mňa z teba asi...

Už dosť.

Vlastimil Mazal

Vlastimil Mazal

Bloger 
  • Počet článkov:  66
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Manžel, manažér, amatérsky frfľoš a strááášne zaneprázdnený človek:-) Zoznam autorových rubrík:  AutocenzúraCestovateľskáFakt vážnePolitikaRecenzieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu