Ja sa, úplne neobjektívne a narcisisticky, považujem za rozumného človeka. Od malička mi boli vštepované isté princípy spravodlivosti, na ktoré boli ďalej nanášané vrstvy všeobecného vzdelania. Tie sú dodnes dopĺňané odborným vzdelaním z politologie a manažmentu a útržkami cenných životných skúseností zo života u nás aj v zahraničí. Ale žiadna škola, žiadna výchova, ba ani dokonca niekoľkodňový pobyt v Maďarsku bez znalosti jazyka a Petöfiho tvorby ma nedokázali pripraviť na dôsledky rádobylogických pochodov, odohrávajúcich sa v temnote hláv niektorých členov našej vlády.
Dve veci, o ktorých by som rád dnes bližšie nepohovoril, lebo sa mi z nich dvíha včerajšie bravčové soté na cesnaku v žalúdku, sú pripravované zvyšovanie odvodov pre tých nehorázne dobre zarábajúcich (myslím, že od 29000SK mesačne v hrubom), a pripravované zrušenie vdovských dôchodkov. Oba návrhy, aby sme zostali Kocúrkovskému konceptu absolútne verní, pochádzajú z dielne sympatickej pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny. Vo svojej logike si samozrejme odporujú, ale to sme predsa čakali. Veď dúfať, že vláda nebude ani trošku schizofrenická, je dnes číra hlúposť, nie?
Takže poďme k prvej z týchto perál ducha Smeru. Heslom dňa je v tomto prípade, ako inak, Solidarita. Ale nie tá tupá, imbecilná a spravodlivá solidarita, v ktorej platí: zarábaš viac = prispievaš viac. Teraz to posunieme na úplne inú, priam metafyzickú úroveň. Oddnes totiž platí: zarábaš viac = pracuj viac pre štát. Ako názorný príklad si povedzme, že pri 13% odvodoch priemerný zamestnanec každý mesiac pracuje približne 2,5 dňa len na to, aby tieto odvody mohol štátu zaplatiť - a ďalšieho približne 3,5 dňa pracuje na to, aby mohol zaplatiť dane. To je 6 dní z asi 20 pracovných, keď chodíme do práce a nevidíme z toho ani korunu. Ale v poriadku, štát nám poskytuje určité služby, dáva nám možnosť sporiť na dôchodok a stará sa o sociálne slabších - takže to akceptujeme. Na druhej strane, s pripravovanými zmenami by niektorý z nás museli namiesto 6 dní pre štát pracovať 6,5 dňa, alebo dokonca 7. Toto je pravá tvár sociálnej spravodlivosti? Keď niekto odmalička investuje svoj čas a prostriedky do kvalitného vzdelania a zoženie si zaujímavú a dobre platenú prácu, štát sa mu odmení tým, že ho prinúti o deň dlhšie pracovať pre tých, ktorým sa veľmi učiť nechcelo? To fakt?
Všimnite si logiku toho návrhu. Napíšem ju kurzívou, aby si niekto nedajbože nemyslel, že taký skvost som zo seba vyvracal sám. Je socálne spravodlivé obmedziť čas, kedy si lepšie zarábajúci občania môžu zarábať peniaze pre vlastnú spotrebu. Je taktiež sociálne spravodlivé mať iné nároky a požiadavky na občanov, ktorí žijú z vyššej sumy, ako iní. Nepozastavujme sa už radšej ani nad smiešnosťou tej "vyššej sumy". Pozrime sa radšej v kontexte tejto logiky na druhý návrh Jej Blahorodia pani ministerky.
Vdovy by nemali dlhodobo mať možnosť poberať vdovský dôchodok, pretože ich to zvýhodňuje pred ženami, ktoré sú osamelé z presvedčenia. Vow. Tak to je sociálnodemokratická pecka. Nad týmto si musel hlavu lámať aspoň jeden človek minimálne 7 minút. Dovoľte mi sa zamyslieť.
Ak si prvý návrh o odvodoch interpretujeme správne, neznamená znevýhodňovanie vyšších príjmových skupín. To neznie dobre. On v skutočnosti znamená zvýhodňovanie nižších príjmových skupín. AHA! A tu sme pri jadre problému. Jedno zvýhodňovanie je v poriadku, to druhé (podpora vdov) už nie. Možno je to tým, že to prvé zvýhodňovanie v realite štátu prinesie peniaze, kým to druhé znamená len výdavky. Nech je to ako chce, je to hnus.
Moja mama je vdova. Ako vdova zamestnaná za mizerný plat v stratovej mestskej akciovke vychovala mňa aj moju sestru. Aspoň akú-takú pomoc jej pri tom poskytoval vdovský dôchodok. Nikdy by som neveril, že jej naň bude chcieť siahnuť sociálnodemokratická vláda. Po Ficovom zvolení sme sa bavili a ja som jej vtedy povedal: "Tebe bude teraz lepšie a mne horšie." Ale som sa mýlil, čo? Horšie nám bude obom. SMER totiž žiadne rozdiely nerobí. Likviduje celú strednú triedu.