I poňal junák dievku za jej štíhly driek a riekol: "Uj, bisťu, či si ty ľúbezná!" A dievke rumenec skrášlil tvár, keď sklopila zrak k rodnej hrude a zašepkala: "Milý môj, ak popýtaš môjho ocka o moju ruku, až potom ti uverím!" A tak junák nelenil a osedlal svojho bakelitového tátoša a, radiac rýchlosti zťažka pod volantom, vydal sa na ďalekú cestu.
Prešiel sedmoro riek, sedmoro lúk a sedmoro horí, až pricválal na križovatku bez svetelnej signalizácie. I zohľadniac výsledky volieb, popchol svojho tátoša smerom doľava. A dobre urobil. Rozprestrela sa pred ním pláň, zaliata červeným slnkom. I zložil si z očí tmavé okuliare a pláň bola zrazu krásne zelená. Na nič nečakal a vyrazil jej stredom k svojmu cieľu. A bol by ho už už dosiahol, ale cestu mu zatarasila hliadka, ktorá ho pokutovala za znečisťovanie Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj.
Bez peňazí, bez proviantu a s poslednými zvyškami nádeje, dorazil junák k ceste, na ktorej bola veľká závora, pri ktorej stál statný starý muž. I zahľadel sa junák na starcove roztrhané zelenomodré handry, ktoré mal oblečené, a uľútostilo sa mu tohoto človeka. Podišiel preto k nemu a vnútil mu do dlane modrú bankovku. Starcovi sa slza v oku zaligotala, keď junáka zatýkal za podplácanie hraničnej kontroly.
Šuhaj, na pokraji síl a nervového zrútenia, vyrozprával svoj príbeh snáď tisíckrát, než mohol pokračovať v ceste. Stretával veru zvláštne postavičky v tomto ďalekom kraji. Plietli si ho azda s nejakým miestnym učňom u niektorého z remeselníkov. "Tovarišč, tovarišč!" pokrikovali naňho. I rozhodol sa junák radšej pridať do kroku, i za cenu straty batôžka s marihuanou a kondómami. Len tak-tak sa mu podarilo bez fyzickej ujmy utiecť z mestečka.
Zrazu, ako blesk z vybitého fotoaparátu, objavila sa pred ním krásna víla a cudzím jazykom naňho prehovorila vlastnou rečou. Šuhaj akoby skamenel. Počúval ľúbozvučný hlas víly, ktorá mu ozrejmovala svoje obchodné podmienky a cítil, ako sa mu v tele rozlieva príjemné teplo. Už sa opäť mohol hýbať - a s námahou odtrhol oči od krásnej bytosti. Prepočítal svoje úspory, schované obozretne v trubičke v ******* (niežeby sme nechceli presne prezradiť, ale táto rozprávka je najmä pre deti, vy prasatá!) a zistil, že s vílou sa nejakú tú polhodinku zdržať môže. I nezdržal sa šuhaj a zdržal sa.
Keď sa ráno prebudil, zistil že víla sa rozplynula v hustej hmle a zmizla, aj s jeho úsporami, šatami a nádejou na život bez pohlavných chorôb. I rozplakal sa šuhaj a jeho slané slzy dopadali na jeho kolená, kde ho strašne štípali, lebo ich mal zodtrané z predchádzajúcej noci. Zbedačený, okradnutý a kvapkajúc sa šuhaj s hanbou vrátil do rodnej Bratislavy, kde sám -pokiaľ nezomrel - kvapká dodnes.
Morálne ponaučenie: Nie vždy platí príslovie, že keď neprší, nech aspoň kvapká...:-)
