A hovoria to preto, lebo oči naozaj ovládajú umenie slov aj bez artikulácie. Ba dokonca ho ovládajú lepšie ako ktorákoľvek z kolegov v tej lokálnej firmičke nášho tela, počuť ich ozaj len keď treba - vedia kedy prehovoriť. Ich tisícročné príbehy vedia vyjadriť neskutočne stručne. V pár, možno ani nie jednej sekunde sa skrývajú celé civilizácie a čakajú už len na nás. Jednak, aby sme pridali tie naše oči aj príbehy, ale aj…
Rozhovory mojich chlopní
Priateľu, ty žiješ!
a žil som.
Azd' si komunistom?
A ja Tisom?!
Nie, môj milý, žijem
a za nemotu,
ticho tvojej duše,
v spln teraz vyjem.
*
A zrazu ju vidíš,
hru so zrkadlom.
Sa nestydíš?
byť len hrdlom,
len prijímať, nič.
*
Priateľu, najdrahší
bol si mojej duši
a zrazu si zmizol,
zrejme v buši.
*
Čakalo ťa moje srdce
uprostred cesty,
hľadalo pomedzi hviezdy,
hľadalo medzi snami.
Smútilo, už nie je medzi nami.
Smútilo, už nie som s vami.
*
Kde si bol v tej chvíli,
vtedy keď každý kút mojej duše kvílil?!
Nebol si. Zmizol som.
Existenciu si stratil.
opustila ťa ona a potom ty.
*
Existencia?
Opustil som ja,
ja som ju zradil, ale nechtiac.
Omyl, veľký omyl som vykonal.
*
Nerobil som nemyslené,
čo uniklo, ako ja tebe.
Odpusť mi to prosím,
braček, daj mi druhú.
Reštartovať skúsim.
Daj mi šancu na dúhu.
Daj mi šancu druhú,
pokorne, na kolenách, ODPUSŤ PROSÍM.
*
Čo sa stalo už je v dejinách,
no prestaňme spomínať,
no začnime prítomne,
nebuďme neľudský, zabudnime.
*
Odpúšťam ti, braček,
tvoju ľudskú chybu.
Našu pravdivú históriu,
hoc’jaké časy boli a prídu,
nemajme na pamäti (krivdu) a pamätajme.
Zlé v dobro, v tom ostávajme.
*
Teraz podávam ti ruku, VSTAŇ!
a kráčaj so mnou, hovorím ti.
Tak, ako si hovoril mne, ty,
keď si dvíhal mňa.
Vstaň a kráčaj!
