Nie je to tak dávno, čo sa mi do rúk dostala zaujímavá kniha. S horlivosťou som sa do nej pustila v predpoklade, že sa mi bude páčiť, že sa budem s jej názormi, učením stotožňovať. Bohužiaľ opak bol pravdou. Po prečítaných pár úvodných stranách som sa akosi necítila najlepšie (pravda niekedy dosť bolí- viac tá ktorú si sami časom uvedomíte) a tak kniha nepovšimnutá ostala další najbližší mesiac bezvýznamne ležať na mojom pracovnom stole. Z času na čas pri utieraní prachu bola premiestnená, ale stále na stole zdieľala svoje miesto (neskončila v zásuvke písacieho stola ako veľa iných nepodstatných vecí). Až jedného dňa, ked mi bolo duševne opäť zas pod psa, nik ma nechápal a nikoho som pochopiť nechcela, dovolila som si s malou dušičkou pokračovať v smere záložky. Filozofia knihy ma tentoraz tak zázračne pohltila, že som sa ani náznakom nebránila.
Niektoré knihy je ozaj dobré čítať na etapy, človek tak jasnejšie vidí daný
cieľ autora.
Tá zabudnutá kniha mi objasnila všetky nejasnosti môjho života s ktorými som kedy vo svojej hlbke bojovala. Strach, neistota, sebavedomie, láska, priateľstvo, vzťahy, to všetko sú dnes pre mňa oveľa jasnejšie pojmy. Vdaka tej knihe viem prečo som a tiež viem, že moja existencia tu na zemi má svoj podstatný význam.
Netrápim sa tým prečo bola minulosť tak prázdna, viem, že svoj život si môžem odteraz kočírovať tak ako budem ja sama chcieť. Už sa nebojím toho čo príde, nesnažím sa myslieť na zlé - nie to ešte na zlé odpovedať zlým. Myslím, viem, že mám svoju hodnotu, presne viem kde je moja sila, mám sa rada taká aká som a snažím sa vo svojom živote myšlienkami napredovať k lepšiemu. Lebo súčasnosť, to čo žijem, to načo práve teraz myslím (dôležité je, aby to bolo pozitívne) tvorí moju budúcnosť. Viem, uvedomujem si, že mám pred sebou ešte dlhú cestu, ale nebojím sa. Podstatné je že to chcem absolvovať, teším sa na každý deň, každý další okamih môjho života, lebo viem, že všetko čo nás kedy postretlo (či už to bolo dobré alebo zlé) a všetko čo nás ešte len postretne má význam. Všetky udalosti, minulé i prítomné formujú naše osobnosti, vdaka nim dospievame, rastieme, prekvitáme.
Vdaka danej knihe sú dnes moje otázky zodpovedané. Teraz žijem rada a som vdačná za každý okamih môjho života. Robím to čo ma baví, venujem sa tomu čo mi spôsobuje radosť. Naučila som sa nielen prosiť, ale v prvom rade dakovať (nech už je situácia akákoľvek) a to nielen sebe, rodine, ľudom naokolo, ale najmä Bohu. Viem, že ak sa vo svojom vnútri cítim zle, nik iný okrem mňa, nieje povinný postarať sa o to, aby som sa cítila dobre. Pochopila som, že nemá význam nikoho obviňovať z toho ako sa v danej chvíli cítime. Moje šťastie nezáleží od toho čo robí, čo chce alebo čomu verí niekto iný, ale od môjho súladu- mojej harmonie v duši, ktorá je plne len a len v mojich rukách. Uvedomila som si, že na svete neexistuje človek ktorý by ma natoľko miloval, aby to nahradilo harmoniu v mojej duši.
Viem kto som a tiež prečo som. A vdačím za to aj jednej prachom zapadnutej knihe.
A tak, ak niekto z vás má isté životné pochybnosti, nevie sa pohnúť z miesta, prial by si byť šťastný a nedarí sa, nerozumie si s ľudmi navôkol, neváhajte, siahnite po nej a nepúšťajte ju z rúk kým ju neprečítate celú čo by čo bolo. Môj život zmenila k lepšiemu a to isté prajem aj vám.
Odporúčam : Ester a Jerry Hicks - Kľúč ku všetkým vzťahom.
