Nasledujúca cesta do práce stála za to, bola ozaj krásna. Stromy pokryté bielou trblietavou inovaťou vystupovali z noci. Tma, ticho a obdivuhodný kľud, ktorý sálal z čerstvého bieleho, snehom posiateho rána ma za krátku chvíľku naplnil nezvyčajným pokojom. V práci bolo dosť busy, ale ochotný kolega Donald (nemôžem si pomôcť, ale pri jeho mene si vždy spomeniem na starého známeho rozprávkového mcduck-a plávajúceho v kope peňazí) mi ako obyčajne odhodlane pomáhal, ba čo viac, dnes mi aj čaj spravil. Človeka také niečo vždy poteší na duši. Ďakujem Donald, máš to u mňa.
Počas dňa sa nám Perinbabka činila, snežila a snežila. Možno práve aj jej zásluhou, boli dnešní zákazníci (väčšinou obutí v pestrofarebných gumákoch) trošku iní, akoby vymenení. A pravdu povediac, ani sa im nečudujem, podobné počasie až tak často nevidia. Už ako vstúpili do obchodu sa usmievali, boli zhovorčivejší a veselší. Hm, taký nečakaný úsmev od cudzieho ...ako to len človeku dobre padne. A opäť bol deň krajší.
Keď mi padla, vybrala som sa domov skratkou cez lesík, a musím uznať, bol to výborný nápad. Veď posúdte sami.
Neodhrnuté chodníky mi neprekážali.
Tunajšia rieka denne mení svoju tvár. Niekedy je pokojná a číra, inokedy zas bujná, tmavá a nebezpečná.
Za touto drevenou ohradou sa v lete zvyknú pásť tri biele kone. Myslím, že biela farba (aspoň podľa mňa) je pre koňa dosť nezvyčajná. Moja malá 5 ročná neter by bola teraz isto proti tomu, veď ten jednorožec (ktorého tak miluje) predsa len biely je.
Stretla som nejedného psíka.
Spoločnosť mi spravili aj deti, ktoré sa veľkolepo bláznili na snehu. Priznám sa úprimne, mala som sto chutí pridať sa k nim.
Biely pokoj obklopoval aj hospic- zariadenie pre chorých a bezvládnych.
Možno mi neuveríte, ale videla som aj schody do neba.
Tiež mohutný strom z ktorého vyžaruje akási zázračná sila.
No a na záver, už blízko pri dome, akoby mi príroda chcela poďakovať, že som dala prednosť jej, že som si ju vybrala, naskytol sa mi nádherný úkaz. Podobné farby na oblohe milujem, vždy keď sa mi naskytne príležitosť, neviem sa tým smerom vynadívať.
Môj dnešný deň stál za to. Vďaka človeku, prírode a tiež Bohu, ktorého som zo všetkého navôkol cítila, môžem dnes večer s príjemným pocitom zložiť ruky a poďakovať. Kiežby bolo takých spokojných dní pre nás všetkých viac.
