Živí ma komunikácia, písanie a pr. Napriek tomu mám občas pocit, že sme zabudli hovoriť otvorene o svojich citoch, túžbach, snoch. Míňame si životy riešením udalostí a ľudí, ktorí nám často za to nestoja. Vyjadrujeme sa k tým najnepochopiteľnejším veciam. Nedokážeme však druhému povedať Chýbaš mi. Potrebujem ťa. Naštval si ma, ale odpúšťam ti. Ešteže existujú bloggerske ventily. Ako tento. Písať je vždy predsa ľahšie hovoriť ;-) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
„Jéj, aj ty nosíš šnúrku? My na nich s Bobíkom fičíme tri roky a od vtedy nás nikto nemal šancu urieknuť,“ vyflusla na mňa bývalá kolegyňa Simona, do ktorej som omylom narazila pri ceste na kávu. Ako sa dá neveriť v dobro, no triasť sa pred zlom a myslieť si, že ho tá červená šnúrka zaškrtí?
Prešiel mi mráz po chrbte. Keď sme boli malí, presne sme vedeli, čo sa v živote počíta. Chcela som sa hrať s Mirkou, Martuškou a Táničkou. Tak som za nimi jednoducho šla. Páčil sa Andrejko, tak som mu napísala list. Nemala som rada učiteľku hudobnej, tak som jej to slušne povedala. Čo sa s nami stalo dnes?
