PEŤA.
Peťa je nádherná, inteligentná a samostatná lekárka. V tridsaťtrojke vedie oddelenie neurológie, vlastní byt v centre a známi uznávajú jej vyberaný vkus pre výnimočne atraktívne koníčky. Skáče parkúr, tancuje latino a číta všetko od Puškina po sci-fi. Skvelá kamoška, rozkošná spoločnosť. Päť rokov však o ňu ukracuje všetkých záujemcov z nižších ´tried ´.
V reštike si objednávame niečo francúzske s niečím talianskym od španielsky geneticky vyzbrojeného čašníka. Už pol hodinu sledujem, ako si predlžuje cestu k stolom 5 a 9 uličkou okolo našej trojky. Na EKG by mu namerali rekordnú srdečnú aktivitu. Peťa sa mu páči a vždy keď nám dolieva biele, sa krásne červená.
Chlapec sa mi zdal čarovný. Možno po nociach študuje kvantovú fyziku alebo vymýšľa umelú obličku. S týmito predstavami štuchám do Peti: „Všimla si si, ako si mu rozbúchala srdcový sval?“
„Sorry Julia, to je pekné, ale čašníka si do svojho života nemôžem dovoliť“
ANDREA.
Nadaná štyridsiatnička zažila všetko, čo život jednej ženy unesie. Búrlivé výšiny, Armagedon, Svatby podľa Mery a ďalšie stovky televíznych príbehov. Napísala knihu, nejaké brožúry a kamaráti z fashion kruhov jej predávajú róby sebecky so zľavou, len aby ich v spoločnosti odpromovala s patričnou noblesou. Vedie (na prvý pohľad) úspešnú agentúru, v ktorej predáva sny. Úspech jej výsledkov však z pohára vylizuje dlhokánskym jazykom teatrálna majiteľka, ktorá má za sebou viacero prvenstiev. Uspela by v svetovej súťaži Ako za desať minúť kvalitne vystresovať a demotivovať všetkých kolegov. Andrea si užíva noblesu, lichôtky, darčeky, bartový a voučerový svet. Ten jej s túžbami po vlastnom živote jej už však pekných pár rôčkov uniká.
Nedávno som sa dopočula o zaujímavej, hoci v spoločenskej hierarchii nižšej ponuke. Na dohodnuté stretnutie do vlastnej kancelárie meškala. Vtrielila dverami s uplakanými očami a výrazom, ktorí majú všetci väzni pred plánovaným útekom.
„Skvelé, prišla som práve včas,“ tešila som sa celý čas.
„Ďakujem ti, že na mňa myslíš, ale ako ti vôbec napadlo, že chcem túto prácu len tak zanechať? Veď na tom nie som až tak zle,“ koktavo prehltla hlien, ktorý sa jej hromadil v rozcitlivenom nosohltane.
MY VŠETCI.
Prešiel mi mráz po chrbte. Keď sme boli malí, presne sme vedeli, čo sa v živote počíta. Chcela som sa hrať s Mirkou, Martuškou a Táničkou. Tak som za nimi jednoducho šla. Páčil sa Andrejko, tak som mu napísala list. Nemala som rada učiteľku hudobnej, tak som jej slušne položila sláčik na stôl a zdupkala preč.
Čo sa s nami stalo dnes? Nevieme sa dopátrať, prečo s nami Táničky a Zuzky nehovoria než rok. Andrejkom už nepíšeme listy, aby sme nevyzerali ako Activie z 22. storočia. Trávime naše životy aktivitami, ktoré nás nudia a to len preto, lebo ich praktizujú šéfovia našich frajerov, či toľko ľudí, ktorých by sme mohli niekedy použiť.
Peti som sa to rohodla vytmaviť vlastnou básničkou. Len doteraz som mala strach jej ju dať L.
PARIS V HILTONE
Pamela radí :
záujem chlapa
meraj podľa hotela
narieka, že s Holiday Inn
galantnosť mužov dávno vymrela
ak mu kreditka nestačí
na Four Seasons a Ritz
vymeň ho za cestovného bloggera
skúšobnú noc zacvaká
bartrovým voucherom
na zdrape papiera
Feri ma zobral do stanu
s takou radosťou
som jej to natrela
Peti som to povedala básničkou. Kto to však povie nám?
