Stretneme sa v piatkovej noci do soboty, na večierku u Vasilija, fínskeho režiséra cé až déčkovej skifi: presťahoval sa do sklad pripomínajúcej budovy s izbietkami po bokoch a pod strechou, kolauduje sa, nálada je krv a neóny.
Medzi žúrantami koluje malý dotykový displej, nazvem si ho obdĺžniček, návštevníci podchvíľou ďobkajú na interface.
- Komunikuje s djovým kompom, vidieť mu cez neho dovnútra, že aké zvukové súbory obnáša - objasňuje mi zmysel prístroja Dennie, učiteľka zo Saskatchewanu, celý večer sa mi zdá, že ma má na tričku. - Môžeš si vybrať z hard disku svoj obľúbený track alebo hneď tri, pridať do postupného mixu.
V kútiku najväčšieho priestoru je dj, gramofóny má prepojené s laptopom a mixom niečím ako Final Scratch, ale nie je to Final Scratch, princíp rovnaký, len kompaktnejší.
Dj sa škerí a kričí, keď sa pozdravíme očami - this is a real disco, bro'! - Hrá práve Digital Mystiks.
Keď sa vyberie medzi osadenstvom asi tucet trackov, postupne ich zamiešava za seba a aj do hromady a keď sa tucet minie, ďaľšie tracky sa vyberú, každému je ulahodené, dj je kľudný: ho nikto neotravuje a spokojne sa venuje mixu.
Hartley vyberie rovnaké ako ja, tak sa vlastne vynulujeme, ale hlavne dáme do reči.
Prídeme k písaniu, onedlho.- O čom je tá tvoja kniha? -- Well, najprv, prvé dve časti to bolo o skupine asi šesdesiatich postáv a ich vzťahy na pozadí malého mesta. Poryvy na street level, ba aj nižšie. Každodennosť, nemalebné súvislosti. Neskôr som vstupné údaje začala konvertovať na mnoho spôsobov. Informácie a významy nechávala vojsť do semiautonómnych vizuálnych reprezentácií, diskurz bol stále členitejší, správal sa vždy inak. -
- Potom veľa programovania, navliekanie si binárnej kože, objavovala som si najvhodnejší kód sama pre seba.-
- Táto cesta ma pohltila, hrám sa s údajmi a dojmami, hľadám spojenia medzi pojmami z reality vo výrazoch programovacích jazykov, budujem intuitívne a momentálne sémantiky. Všetko robím nerozlučne s kompom, pretože nechávam aj na samotný poočítač, aby generoval svoje interpretácie. Spolupodieľal sa? -
- Výsledok sa dá stále čítať, text je základ, ale dá sa aj premietať, keď to poviem jednoducho. A dá sa v tej konštrukcii stáť na mieste, vždy je to iné, vždy na pozadí malomestského života a dní. Haluz na tom je, že ani sama nikdy neobsiahnem všetky eventuálne výzory a vzťahy. -
- Dá sa z toho žiť? -
- Cha, zatiaľ sú tie moje konštrukcie príliš subkultúrne a znepokojujúce, príbeh a metóda príbehovania sa vyvíja, ako neustále zložitejšia neurónová sieť. Musím sa priznať, naozajstné prachy dostávam od korporácií. Dizajnujem prezentácie. Obdržím suché údaje a záznamy a pretransformujem ich do dych vyrážajúcich info grafík. -
Zasmeje sa, ale skromne, aj napriek pokročilej hodine, aj napriek atmosfére.
- Spolupracujem s výskumníkmi, dizajnérmi a tiež s ilustrátormi. Mocní executives si mimoriadne potrpia na efektné prezentovanie čísiel, by si neveril, nohy by si polámali za hypercool vizáž štvrťročných správ o pohyboch v určitom segmente trhu.
- Ale verím, neboj sa ty nič. -
- Dnes večer som sa prišla k Vasilijovi jemne rozbiť, poznáme sa odmalička - vyznáva sa úprimne, na olivovo zelené nohavice jej niekto nalepí slovo Wintermute.
- Pop ri tom vizualizujem okolité ruchy: tóniny, melódiu, farbu slov - ukazuje na malé mikrofóniky prichytené na bezpečných a nenápadných miestach - náladu a vlnu, celkovú konštrukciu hudby, ktorá hrá, no a celé to premietam na stenu. Spracúvam informácie obsiahnuté v zvuku, hrám sa na vedca s pohárom na stopke v ruke. -
Ja nemám ani pohár, ale plechovku piva.
- Pravda, po tom, čo to môj Modulion, sveta skúsená GŠtvorka, všetko poriadne poprežúva. Vasilij od niekoho požičal nadupaný projektor, treba ho vyskúšať, nie? -
Sedím v kútiku, pokyvkávam hlavou, hrá Phoenix: If I Ever Feel Better, pozerám na sexy tech vľúdne zakomponovaný do žúrovej scenérie a pýtam si sa, či toto je budúcnosť nepraktických turistov a new media estétov a hľadačov: je? Zmierenie sa s korporáciami a s peniazmi, ktoré kŕmia mimoňský, dekadentný životný štýl a Hľadanie Pointy? Alebo je to len triezve prijatie stavu sveta a jeho využitie vo svoj prospech, lebo veď aj tak to nezmením? Neviem, nechám si to prejsť hlavou, teraz pozorujem vývoj večera na stene.
