Mobil má každý a to doslova. Niektorí aj dve, tri a viac. Načo? Vraj aby boli vždy a všade zastihnuteľní. Chápem, má to svoje výhody. Kedykoľvek vytočiť číslo a ten na druhej strane sa ozve aj keby bol na druhej strane zemegule. Ak nedvíha, pošleš mu sms-ku. Vždy a všetko vybavíš v tej minúte ako si zmyslíš, že je to ten správny čas pre teba.
Áno, výhody su obrovské. Len by sme sa mali zamyslieť aj nad tým, ako a hlavne kedy telefonujeme. Napríklad telefonáty pracovné ak som doma. Nepripúšťam. Som doma, chcem sa venovať dieťaťu, domáce práce, alebo len tak oddychovať a mať pri tom súkromie. Tak isto telefonáty večer, alebo v nočných hodinách. Bývam na ôsmom poschodí, a aj tam počujem susedovho chalana ako mu zvoní mobil / minimálne 2 min./ o štvrtej ráno. On býva na šiestom. Potom ide telefonovať do záchodu s frajerkou.........bez komentára. Taktiež v MHD je to zábavička. O 7:30 ráno v preplnenom autobuse počúvať ako si ktorá holila nohy a aké spodné prádlo si má dať na rande......radšej tiež nekomentujem.
Trošku ohľaduplnosti by nezaškodilo. Ak mi zvoní mobil v spoločnosti, tak poviem aspoň prepáčte a idem si ho vybaviť niekam do ústrania. Nie vždy sa to samozrejme takto dá, tak sa aspoň opýtam na súhlas, či si môžem hovor prevziať. Netelefonujem ak sa nudím na zastávke autobusu , vlaku a tak podobne. Taktiež nie keď stojím v rade a na niečo čakám, prípadne sa vyžaduje môj 100% záujem. Napríklad pri platení, na úrade, v kine, v kostole a podobne.
Som mamina, a viem, že ak je moje dieťa, hoc už aj dostatočne veľké, niekde samé, tak chcem vedieť ako sa mu vodí. Kedy príde domov a ským hlavne je. A prečo mi vlaste nedvíha keď som mu ten mobil kúpila? A načo ho vlastne má? Áno, stesujúci rodič na telefónnej linke rovná sa žiadna zábava.
Dvihnime mobil, ak už nám niekto volá, veď na to ho predsa máme. Len pamätajme na ohľadupnosť voči okoliu. Na vhodnosť času a veľkosť priestoru v ktorom sa práve nachádzame. Veď okolo nás žijú predsa ľudia.................
