Potichu vyliezol z postieľky a po špičkách precupital do kuchyne, kde boli pod stolom poukladané hračky.
Byt, v ktorom bývali, bol prenajatý. Presťahovali sa doňho len nedávno. Hoci bolo potrebné urobiť v ňom rekonštrukciu, pre nich bol ako nový. Boli zaň vďační a tešili sa mu. Po toľkých rokoch mohli konečne prísť do vlastného, zabuchnúť za sebou dvere a žiť vlastný život. Neboli tu žiadni cudzí ľudia, opilci, narkomani, či protivná cigánka, ktorá im predpovedala nešťastie v živote.
Chlapček chytil do ruky autíčko a začal ho tlačiť po podlahe. Mal ho veľmi rád. Dostal ho na narodeniny pred dvoma rokmi.
Zrazu sa zo spálne ozval budík. Žena vstala. Po krátkej chvíľke prišla do kuchyne a milo sa usmiala na chlapčeka. Potom sa bez slova otočila a odišla do kúpeľne. Poriadne ju bolela hlava. Hoci spala od šiestej do jednej, nebola oddýchnutá. Tmavé kruhy pod jej očami to len potvrdzovali.
Keď sa osprchovala a obliekla, prehodila si plátennú tašku cez plece a z kabelky položenej v chodbe na stolíku vybrala peniaze zo včerajška. Musela ísť do obchodu, pretože kuchynské poličky či stará chladnička zívali prázdnotou.
Keď vychádzala z bytu, pribehol k nej vystrašený chlapček.
„Prosím, nenechávaj ma tu samého."
Napriek tomu, že bol ešte malý, bol už zvyknutý byť doma sám. Nemohla ho vždy zobrať so sebou, ale teraz... Teraz by predsa mohla.
„Miláčik, pôjdeme spolu nakupovať, dobre?" zaštebotala drobčekovi do uška, pričom si zvesila tašku z pleca. Chlapček radostne zvýskol. Bol však ešte stále v pyžame. Bolo potrebné ho preobliecť, preto ho žena jemne chytila za ruku a voviedla do spálne, kde mal odložené veci.
Ako veľmi milovala tohto chlapca. Bol jej tak vzácny. Stal sa pre ňu prvým mužom v jej živote, ktorý získal celé jej srdce. Všetkých ostatných neznášala. Pociťovala k nim odpor, strach, neistotu a nenávisť. Nedokázala im veriť. Všetci muži, ktorí kedy vstúpili do jej života, ju oklamali, zneužili a odkopli. Zranili jej srdce natoľko, že na nich úplne zanevrela. Avšak jeden muž bol výnimkou - jej vlastný syn, ktorého nesmierne milovala.
Napriek všetkým pocitom, ktoré prežívala voči mužom, práve vďaka nim si mohla zarábať na živobytie. Stala sa pre nich handrou, ale i napriek tomu mali o ňu toľkí záujem.
Od malička túžila po láske, ale práve tá sa jej nedostávala. Bola nenávidená vlastnými rodičmi a ako násťročná vyhodená z domu. Nevedela, čo má robiť, za kým ísť, na koho sa obrátiť, lebo nikoho nepoznala. Ostala tam sama stáť a špinavý dážď zmýval slzy z jej tváre, až kým ju nepohltila ulica.
