Anna Mezovská
Ako diviaky uzatvorili zmluvu s horárom
Chodí horár dlho po lese hore a dole, zima mu je, ale cestičku domov nájsť nevie. Od skorého rána husto sneží, preto zasypalo všetky jeho stopy z horárne až sem.
Pochádzam zo stredného Slovenska. Študovala som environmentálnu chémiu a následne som absolvovala štúdium dokumentárnej fotografie a misijnej práce v zahraničí. Krátko som sa na univerzite venovala i štúdiu výživy ľudí. V súčasnosti sa venujem fotografii, cestovaniu, písaniu a práci s deťmi. Mám veľmi rada beh na dlhé trate, lyžovanie či plávanie, maľbu, prácu v záhrade, zvieratá, kreatívnu ručnú tvorbu a grafický design.“Rabbit's clever," said Pooh thoughtfully."Yes," said Piglet, "Rabbit's clever.""And he has Brain.""Yes," said Piglet, "Rabbit has Brain."There was a long silence."I suppose," said Pooh, "that that's why he never understands anything.” ― A.A. Milne, Winnie-the-Pooh Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Deťom
Chodí horár dlho po lese hore a dole, zima mu je, ale cestičku domov nájsť nevie. Od skorého rána husto sneží, preto zasypalo všetky jeho stopy z horárne až sem.
Bol krásny letný večer. Slniečko už dávno zapadlo za kopce, no i napriek tomu bolo príjemne teplo. Práve sa skončil jeden z typických letných dní, keď sa na oblohe po celý čas neobjavil ani jeden jediný mráčik. Krajina bola pokojná a pomaly sa pripravovala na oddych.
Každý deň okolo poludnia vyzerám túžobne von oknom a pozorujem ľudí na ulici - Príde dnes? Nepríde? Bude moje očakávanie naplnené? Alebo žeby opäť nie? Bude dnešný deň tým veľkým dňom, keď sa konečne dočkám? ...
Zistila som, že keď človek pozoruje oblohu, príde na nové objavy. Obloha je úžasným zdrojom inšpirácie nielen pre tých „umelecky ladených", ale aj pre úplne obyčajných ľudí, ktorí sa možno nevedia až tak odosobniť a lietať v oblakoch, ako to dokážu napríklad takí básnici. Opäť som mala možnosť pozorovať nočnú scenériu. Teda, všimla som si raz v noci, že mi do izby akosi veľmi intenzívne svietil mesiac. No a keďže ja rada odhaľujem príčiny javov dejúcich sa v mojom okolí, išla som ku oknu skontrolovať, čo sa vonku deje.
Show must go on je pieseň legendárnej anglickej rockovej kapely Queen. Táto pieseň zožala veľký úspech, a to aj napriek tomu, že v čase jej vzniku bol hlavný frontman kapely Freddie Mercury vo veľmi vážnom zdravotnom stave. Bola vydaná 14. októbra 1991 vo Veľkej Británii a to len šesť týždňov pred Freddieho smrťou. Na jej texte sa podieľal Freddie s Brianom Mayom. Brian nahral aj jej demo verziu s časťami vyžadujúcimi si falsetto, pretože boli príliš vysoké. Obával sa však, či Freddie zvládne naspievať náročnú vokálnu pasáž, pretože jeho choroba bola v pokročilom štádiu. No na Brianovo prekvapenie, keď prišiel čas nahrávať vokály, Freddie mal riešenie - priniesol si vodku a hrdo zahlásil: "I'll fuckin do it, darling!" A ako to naspieval, to už všetci dobre vieme. Zvládol to na jednotku! Brian May neskôr okomentoval Freddieho vokálny prejav ako jeden z jeho najlepších vôbec.
Niektoré noci nemôžem zaspať. Prevaľujem sa z jedného boku na druhý a stále nič. Spánok proste neprichádza. Hlavou mi hmýria všakovaké myšlienky z uplynulého dňa a nedajú mi pokoj. Snažím sa ich potlačiť, no bezvýsledne. Po niekoľkominútovom ba až niekoľkohodinovom boji sa vzdám a potichučky pricupitám k balkónovým dverám mojej izby. Musím to robiť opatrne, inak by som zobudila celý dom. Niekedy tam potom len tak postávam v nočnej košeli, pričom prešľapujem z nohy na nohu, aby som predsa len niečo robila. No inokedy naberiem odvahu, pootočím čo najjemnejšie kľučkou a nebadane vykĺznem von do mrazivej noci...
Páčia sa mi kvety. Sú jemné a zraniteľné. Hýria všetkými farbami. Voňajú. Lákajú pozornosť náhodného okoloidúceho. A navyše, akoby v sebe skrývali srdce ženy. Ženy, s ktorou sa spája krehkosť, nádhera, pokoj, priateľstvo, vernosť, plachosť, trpezlivosť, statočnosť, múdrosť, romantika, ženskosť... Každá žena bola tak stvorená a každá žena nosí vo svojom vnútri krásny kvet. Či to je ruža, tulipán, sedmokráska alebo divý mak, na tom nezáleží, pretože každý z nich je výnimočný a neopakovateľný.
Bolo presne 4:35. Stála som na štrkovej cestičke a pozerala som na nebo. Na čierne nebo. Podľa toho, koľko už bolo hodín, dalo by sa hovoriť o skorom ráne, avšak vtedy som mala pocit, že ráno ešte neprišlo. Noc mu v tom zabránila. Ovládla celú krajinu a nepustila nikoho k moci. Bola tmavá a deprimujúca. Neprinášala ani iskierku nádeje, naopak, vyvolávala strach, úzkosť, neistotu, šialenstvo a pocit smrti...
„Trpezlivo čakám na Boha, ktorý ma zachráni, som závislý len od Neho. On ma chráni, je mojím útočišťom a ja NIKDY nebudem porazený!" (Ps 62: 1-2 GNB)
Snažila som sa udržať na vlastných nohách celý týždeň. A úspešne sa mi darilo. Niekoľkokrát to bolo síce o chlp, ale akosi sa mi vždy podarilo nestratiť rovnováhu a v poslednej chvíli zachrániť situáciu. Vydržala som to! Nespadla som ani raz! Ale stálo to zato?
Niekedy, keď nie som prenasledovaná povinnosťami všedného dňa, môžem sa zastaviť a rozmýšľať o veciach, ktoré mi inokedy na myseľ vôbec neprídu. Stalo sa to napríklad minule. Po dobrom obede som sa s maminkou vybrala na už tradičnú prechádzku do okolitých kopcov a kopčekov, ktoré nám naša nízkotatranská príroda ponúka. Krajina bola zahalená do bieleho závoja. Na oblohe sa veselo chichotalo slniečko, pričom chcelo svojimi teplými lúčmi roztopiť hodvábnu prikrývku, avšak neúspešne.
Večer, keď som išla spať, chcela som sa Ti ospravedlniť. Ospravedlniť sa za to zlé, čo som počas uplynulého dňa urobila. Viem, bolelo Ťa to. A ako veľmi... Aj v mojom vnútri vznikli rany, ktoré ešte stále krvácajú...
Vstúpila som do papiernictva, pekne som sa pozdravila, zobrala košík a pustila sa do pátrania. V obchodoch tohto typu je veľmi veľa lákavého tovaru, pričom každý je inej farby. Častokrát prehliadnem to, čo hľadám, a to len kvôli tomu, že moje oči nestihnú naraz všetko zaregistrovať. A navyše, veci, ktoré potrebujem, sú väčšinou všedné a málokedy majú výrazný obal.