Všetci ešte tvrdo spali, no ja som už bola vonku. Stála som tam a rozmýšľala. Necítila som sa veľmi príjemne. Bolo chladno a vlhko po včerajšom daždi. Nemohla som však nič urobiť, aby sa to všetko zrazu zmenilo na krásny slnečný deň. Nič. Tma ma obklopovala zo všetkých strán a snažila sa ma ovládnuť.
Zafúkal studený vietor. Striaslo ma od zimy. Chladný prúdiaci vzduch odvial aj to posledné teplo, čo sa ešte skrývalo pod mojou tenkou vetrovkou. A zrazu som z diaľky začula osamelý spev akéhosi vtáčika, ktorý hneď aj utíchol. Bol veľmi smutný. Akoby sa to drobné stvorenie chcelo vyžalovať, no nebol tam nikto, kto by ho mohol vypočuť.
Opäť som upriamila svoj pohľad na oblohu. Niekoľko hviezd, ktoré som na nej ešte pred niekoľkými minútami videla, zrazu zmizlo. A vtedy som začala rozmýšľať, o čom to celé je. Uvedomila som si, aký je človek bezmocný. Maličký a bezmocný. Úplne, ale úplne, je odkázaný na Niekoho, od neho oveľa vyššieho a väčšieho, kto to tu celé riadi. Človek samotný leží bezbranne v Jeho dlani a závisí len od Jeho vôle, či prežije nasledujúci deň, alebo nie. A vtedy som si uvedomila, že nový deň je skutočne dar, ktorý si treba vážiť.
Keď som nad tým takto premýšľala, naozaj nebolo nič, o čo by som sa v tej chvíli mohla oprieť, čo by bolo mojou istotou. Všetky moje ľudské istoty padli. Jediné, čo mi zostávalo, bola viera. Dôvera v to, že On ma má rád a že so mnou len tak neskoncuje.
Ako som tam tak postávala, úplne nepatrne sa začala meniť farba oblohy. Z čiernej prešla na tmavosivú, potom na tmavomodrú, svetlomodrú a nakoniec sa spoza hôr vykotúľalo krásne žlté slniečko. Konečne tu bolo ráno! Úzkosť zaraz odo mňa odišla.
Ten deň, ktorý ma potom čakal, bol pre mňa skutočným darom - dostala som šancu začať odznova a ja som ju využila!
Taký istý dar si aj ty dnes dostal. Nie je to samozrejmosťou, že si sa dnešné ráno zobudil. Ale je to dar, za ktorý by si mal byť vďačný Bohu. Môžeš sa rozhodnúť, či s novým dňom prijmeš šancu začať žiť iný, lepší život, alebo radšej zostaneš v tom, v čom si bol doteraz. Ak to necháš tak, možno premrháš poslednú príležitosť v tvojom živote a možno Boh bude k tebe milostivý a dá ti ich ešte mnoho. Neviem. Zodpovednosť za svoj život má každý sám, preto je na tebe, ako sa rozhodneš. A keby si náhodou nevedel, o akých pocitoch som doteraz písala, skús vyjsť niekedy v noci vonku, bez sprievodu kohokoľvek, len tak sám, a zahľaď sa na oblohu. Možno sa budeš cítiť podobne bezmocne, ako som sa cítila ja. A možno nie...
annieMERCY©2010
