Týždeň pred behom sa mi nečakane objavili obrovské bolesti najskôr v bruchu, potom prešli do nohy a lekári mi nevedeli nijako pomôcť. Bolo to bláznivé, ale z centrálneho príjmu ma po mnohých vyšetreniach poslali domov. Povedali, že som ukážkovo zdravá, že mám počkať, možno mi to samé odíde alebo časom sa ukáže, čo to je. Ani ďalší lekári, ku ktorým som išla nasledujúce dni, mi nevedeli pomôcť.
Bolesť bola príšerná. Až taká, že som od nej plakala. Nedalo sa to vydržať. Nevládala som dvíhať nohy pri chôdzi, strácala som stabilitu, nedokázala vyjsť hore po schodoch do svojej izby. Jedine pomaly po štyroch som vyšla na poschodie. Nedokázala som si zaviazať šnúrky na teniskách, lebo som sa nemohla zohnúť. Keď som si chcela ľahnúť na posteľ, nedokázala som si vyložiť nohy, veľmi to bolelo. Každý pohyb ma ničil...
Tie preteky boli pre mňa nepochopiteľným zázrakom, lebo som ich nakoniec odbehla a to v rekordne krátkom čase pre mňa, no stálo ma to veľmi veľa síl, sebazaprenia a bolesti. Počas celého behu som úpenlivo volala na Pána Boha, môjho Nebeského Ocka: „Tati, Tati, Tati! Pomôž mi, prosím!“ A On mi dával silu prekonávať bolesť a ma tým behom vtedy nakoniec úspešne previedol.
No trápenie potom intenzívne pokračovalo ďalšie 4 mesiace až ma hospitalizovali v nemocnici na Kramároch. Ale i tam pochybovali o mojej diagnóze, nevedeli, čo mi vlastne bolo.
Strávila som tam istý čas a mesiac po prepustení z nemocnice som zúfalá išla vonku. Bol január 2014. Pršalo. Príroda plakala a ja som plakala s ňou. Ľudia na ulici to videli, ale mne to bolo už jedno. V slzách som volala na Pána Boha. Myslela som, že sa zbláznim. Bolesť v nohe bola ukrutná. Cítila som ju aj v noci. Neustále som bola kvôli nej nervózna.
A vtedy, v ten januárový upršaný deň ani neviem ako, ale odrazu sa rozišli mraky a objavila sa na oblohe prenádherná dúha. Pán Boh ju tam pre mňa dal! Bola skutočne krásna. Vtedy som si spomenula, čo sa píše v Biblii o dúhe.
Noe dostal dúhu ako zasľúbenie, že sa už nikdy nevráti potopa, teda niečo zlé, niečo, čo ničí a zabíja.
„Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou. Kedykoľvek, keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude potopa, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude dúha, uvidím ju a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi mnou a každou živou dušou na zemi. Toto je znak zmluvy, ktorú som uzavrel medzi sebou a medzi všetkými živými tvormi na zemi.“ (Genezis 9:13-17)
Prijala som dúhu, ktorú som videla na oblohe, ako Božie zasľúbenie teraz pre mňa - že Pán Boh bolesť v mojej nohe definitívne odstráni a už ňou nikdy viac nebudem trpieť ja a ani generácie po mne. Že je jej navždy koniec!
Odkrívala som pomaly domov, obula si vo viere, že Boh to myslí úplne vážne, svoju obľúbenú bežeckú obuv a išla behať!
Najskôr to nešlo a veľmi bolelo, ale každým krokom bolo bolesti menej a menej až som zabehla presne toľko, koľko naposledy na pretekoch - 9 km! A bolesť sa viac už nevrátila a nikdy sa nevráti.
Od toho dňa behám už bez akejkoľvek bolesti – slobodne a radostne ako ešte nikdy. Veľmi sa z toho teším.
Môj Boh, môj Tatinko, je ku mne veľmi dobrý a verný! Je tak vzácne sa osobne poznať s najvyšším Lekárom. A nielen to! On je aj môj najlepší Radca, Pomocník, Učiteľ, Vodca a najviac zo všetkého Priateľ. Veľmi sa teším na ďalšie divy a zázraky , ktoré Pán Boh vykoná.
„Milujem Pána, lebo On ma počuje. Svoj sluch nakláňa ku mne, kedykoľvek na Neho zavolám. Pán ma zachránil pred smrťou; zastavil môj plač, moje slzy a ochránil ma pred pádom. Čím sa odvďačím Pánovi za všetku Jeho dobrotu ku mne? " (Žalm 116:1-2, 8, 12)
Verím, že Boh ma stvoril s určitým cieľom a že mi dal rýchlosť. Keď bežím, prežívam Božiu radosť. Ak by som sa vzdal behania, pohŕdal by som Ním.
(Olympijský bežec Eric Liddell)
Je nádherné používať svoje schopnosti pre radosť Pána Boha!
annie
