More je čistejšie, i obloha je viac modrá. Jeden neposedný oblak sa snaží dohoniť druhý. Unavené slnko sem tam vykukne a ohreje svojimi teplými lúčmi vychladnutú zem alebo pohladí neposedné vlny.
Cítiš tu vôňu? Choď k tamtomu košatému pomarančovníku a odtrhni jeden pomaranč. Jemne pošúchaj palcom jeho kôru a zatvor oči. Privoňaj k nemu a zhlboka sa nadýchni. Už cítiš?
Alebo zaboč do uličky. A poobzeraj sa. Ochutnaj. Čerstvé, priamo zo stromu. Neodoláš. Kochaj sa. Toľko farieb. A kriku. Rozkladacie stolíky, drevené debničky a biele plachty plné ovocia a zeleniny lemujú obrubník chodníka. Že sa stáča a miestami ho preruší hlavná cesta? Nevadí. Pri pohľade na vystrihnuté kartóny s ručne načarbanou cenou si musíš pretrieť oči. Avokádo cez celú dlaň za 3 líry? A kilo granátových jabĺk za 60 centov? Potom pozrieš na zvráskavené ruky milého pána zdvíhajúceho obrovskú dyňu a chceš vykúpiť všetko. Od banánov až po domáci med či bielučké syry.
Zatúlaj sa. A nechaj sa viesť kľukatou cestou poprášenou popadaným lístím. Vyspovedaj sa kamenným múrom a pospevuj si. Tú svoju obľúbenú pesničku. Poskoč si a nechaj plynúť čas. Len tak bez povšimnutia.
Čo tam po turistami preplnených plážach. Zhone a štrngote peňazí. Sleduj tie nemé tiene prázdnych ležadiel a lenivých slnečníkov. Uži si to ticho. A pokoj. Až dokiaľ sa kdesi v diaľke neobjaví prvé lietadlo a neprebudí oddýchnuté ruky.
Sadni si a započúvaj sa do šumu mora a kvílenia hladných mačiek. Nerátaj minúty ani kroky.
Zahľaď sa do diaľky a skús nájsť miesto, kde končí more.
Nenáhli sa. Vyzleč ten kabát. Ešte raz zatvor oči a rozprestri ruky. Zatoč sa. Zabor bosé nohy do piesku. Nechaj vietor pohrať sa s tvojimi vlasmi. A sleduj, ako sa slnko pomaly ponára do speneného mora.
