... premýšľam nad paralelami mihotavých svetielok niekde v diaľke, ktoré pri priemernej rýchlosti dopravného prostriedku na diaľnici, vnímam skutočne len tak-tak a pri každom mi zrak zotrvá len minimum sekúnd, pričom dokonca ani nemám šancu zaregistrovať úplne všetky.
A teraz si predstavte, že tá cesta autobusom je akýmsi prostriedkom na zoznámenie sa s možnosťami ktoré nás pri každej jazde obklopujú a lákajú svojim ligotom. Pri rýchlosti akú sme však nasadili, jednoducho nie je možné na ktoromkoľvek zo svetiel zotrvať pohľadom viac ako len pár neuspokojivých sekúnd a nazrieť do škály svetelných odleskov detailnejšie. Jasnozrivosť a pôžitok mení sa na povrchnosť za účelom obsiahnuť "viac". Vidieť "viac". Zažiť "viac". A čo najrýchlejšie. Svetielka sa stanú chvíľkovými projektami a s koncom semestra, skončia v krabici na povale alebo dokonca v koši. A potom príde nový mesiac. Nový projekt. Nové svetlo. Nová nádej, ktorá má za úlohu presvietiť naše zachmúrené vnútra a prahnúc po naplnení, oddávame sa jednému po druhom. Každému z nich sme prirodzene pridelili časový úsek a kapacitu citov obmedzili na minimum vo viere lepšieho nového zajtrajška. Lepšieho nového projektu. Lepšieho nového svetla. Lepšej novej nádeje. Ale kedy naposledy ste naozaj zostali aspoň na moment stáť a rozhliadli sa okolo seba venujúc absolútnu pozornosť jedinému smeru? Veď nie je honba za "lepším novým" vlastne preoblečená túžba po tom "fatálnom a navždy"? Máme však šancu rozpoznať to "čosi fatálne", keď nie sme schopní z času na čas zastať a prizrieť sa lepšie? Vylučuje vo finále "roztekaná" pozornosť láskyplné prežívanie, alebo je práve ona jej "bezodnou" súčasťou?
chvíľa, -le, -chvíľ žen. r
1. veľmi krátky čas, okamih;
kratší časový úsek, (bez presného vymedzenia): rozhodujúca, príhodná ch., v poslednej ch-i,nechať si niečo na poslednú ch-u;
od prvej chvíle, od tej ch-e;
v túto ch-u teraz;
každú ch-u často;
za ch-u za veľmi krátky čas (napr. urobiť niečo);
v tej ch-i, v danej ch-i;
hodnú ch-u, dobrú ch-u dlho (napr. čakať);
