"Tvoríme, snívame, skúšame, žijeme a hľadáme lásku. V pohybe štetca, v tóne klávesov, v rozvírenom prachu nad javiskom, v sebe, v ňom, v nej, aj v tebe. Niekde tam určite je, ver mi." Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Myslela som si, že k momentu akým je tento (a vy postupným čítaním zistíte, o aký moment ide), jednoducho nepríde. Alebo aspoň nie tak skoro. A predsa. Prišiel. Nebadane. Celkom nenápadne. A zasiahol ma viac ako len nepripravenú.
Jednej noci. Z Prahy. Cestujúc späť do reality v tlmenom šere úsporných žiaroviek novo pôsobiaceho autobusu vchádzajúc do ďalšieho tunela...
Možno to občas chce len niekoho, komu môžete stopercentne veriť a môcť byť oddaný so všetkými svojimi kladmi aj zápormi. Vedieť že je tu. Vedieť že počúva. Vedieť že akceptuje. Vedieť že rešpektuje. Vedieť že obdivuje.
Prišiel júl a predo mnou stála doteraz podľa všetkého asi najväčšia výzva s ktorou som sa za svoj krátky život mala tú česť popasovať. A výsledok? Mám za sebou najkrajšie chvíle tohto roka. Možno aj života. Ktovie.
Ťažko opísať stav medzi tým čo cítiť chceme, a tým čo skutočne cítime. Ale skúsim to. Začnem Williamom Shakespearom. Klasika.
