Michal Herman
Ako ma odviezli do decáku (002)
Pokračovanie: Prišli si pre mňa na parádnom fáre, aby ma krátko po obede odviezli do detského domova. Čierný opel, ten s lepšou výbavou. Ním asi vozia z úradu decká do ústavov po okolí. Zamkli náš prenajatý domček, kde sme posledné roky s otcom žili. Ocino bol už od včerajšieho dňa v nemocnici. Voľaká žena a chlap. Počkali až si vezmem veci, ktoré som si pobalil. Mali sme večer pred tým s chalanmi žúrku. Nebola vôbec smutná, ožrali sme sa, ako kone. Ledva som videl. Chlap čo prišiel po mňa, aby ma odviezol do zlatovského mestečka pôsobil prísne. Žena, ktorá bola s ním sa usmievala, asi chcela tú chvíľu viac pretepliť. Chlap mi otvoril dvere a ja som si sadol. Natlačili sa mi do očí slzy. Nevedel som čo sa so mnou udeje, ani som len netušil, čo bude nasledovať. Nemali sme to ďaleko. Detské mestečko bolo len kúsok od Trenčína, vlastne aj s dedinou Zlatovce je súčasťou Trenčína.
