Ebioniti boli židovskí kresťania, ktorí trvali na neprerušenom dodržiavaní židovského zákona rovnako kresťanmi aj židmi. Sú skupinou kresťanov, proti ktorým stál Pavol v jeho liste Galaťanom. Ich názov pochádza pravdepodobne zo slova “ebion”, ktoré znamená chudobu, keďže členovia tejto komunity dobrovoľne podľa vzoru Ježiša žili v chudobe. O tejto skupine kresťanov písali tiež prví cirkevní otcovia, od ktorých máme hlavné zdroje. Najviac informácií nájdeme u Tertuliána a Ireneja, ktorí túto skupinu vykresľovali ako heretickú.
Táto skupina bola nasledovateľom Jakuba, Pánovho brata, a vodcu cirkvi v Jeruzaleme. Zaujímavosťou vo vysvetľovaní Ježišových bratov je to, že prvé snahy o popretie toho, že Mária mala deti s Jozefom kvôli jej panenstvu neboli vysvetľované ako Ježišovi bratranci, tak ako znie vysvetlenie dnes, ale ako Ježišovi nevlastní bratia, pretože Jozef si vraj Máriu bral v staršom veku a mal už vlastné deti z predchádzajúcej rodiny.
Títo kresťania tvrdili, že ich kresťanstvo má základy priamo u Jakuba, Ježišovho brata, čo im dovoľovalo tvrdiť určité veci s väčšou autoritou. Jednou z nich bolo aj dodržiavanie Mojžišovho zákona kresťanmi aj pohanmi. Táto skupina kresťanov bola pravdepodobne prvotným najstarším druhom kresťanstva. V tých časoch boli prví nasledovníci Krista židia, ktorí chápali Ježiša ako židovského mesiáša od židovského Boha pre židovský ľud ako naplnenie židovského zákona. Sám Ježiš v Matúšovi obracia svoje učenie len pre Izrael a káže k pohanom nezabočovať. „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte, choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! (Mt10,5-6). Preto je zrejmé že požadovali, aby bol človek židom ak chce byť členom tejto viery.
Táto skupina je dôkazom toho, že heréza nie je vždy nejaké nové učenie, ale v tomto prípade je práve odmietnutím pohnúť sa novým smerom. Práve preto bola teológia tejto skupiny neskôr označená za herézu.
Hlavným problémom tejto skupiny nebolo len dodržiavanie Mojžišovho zákona, ale aj ich pohľad na osobu Ježiša. Títo židia chápali vieru židovským spôsobom a boli striktní monoteisti. Ježiš nemohol byť bohom pretože to by boli už dvaja bohovia a pojem svätej trojice vznikol až neskôr na báze syntézy gréckej filozofie. Pre týchto ľudí bol Ježiš človekom a nie Bohom. Človekom, z ktorého spravil Boh svojho mesiáša. Mesiášom sa stal Ježiš preto, lebo bol najspravodlivejším človekom tej doby, a Boh si ho preto „adoptoval“. Ebioniti sú tiež známi ako adopcionisti, pretože vyznávajú kristológiu adopcie. Heréza tejto skupiny teda popierala Ježišove božstvo a jeho zrodenie z panny. Ebioniti verili, že Ježiš sa narodil prirodzeným spôsobom Jozefovi a Márií ako každé iné dieťa.
Možno sa spýtame, ako je možné, že takéto hlavné veci popierali? Mali si prečítať Nový zákon! V skutočnosti ale nový zákon ešte neexistoval. Ebioniti mali vlastnú zbierku písem, ktoré oni považovali za svoj kánon, ešte predtým ako bol uzákonený kánon terajší. Vychádzali s veľkou pravdepodobnosťou s pôvodnej verzie Matúša, ktorý je k židom najbližšie evanjelium, pretože do popredia stavia Ježišov židovský pôvod a tiež židovský pôvod jeho nasledovateľov, ktorý musia dodržovať židovský zákon do „poslednej čiarky“.(Mt5,17-20) Ebioniti odmietali všetky listy Pavla, ktorého považovali za heretika, keďže odmietal spásu na základe dodržiavania židovského zákona.
V tom istom čase vystupovala skupina ranných kresťanov, ktorý sa nazývali Marsioniti, a boli striktne antižidovský. Boli to nasledovatelia známeho filozofa a teológa druhého storočia, ktorý sa volala Marsion. Na rozdiel od ebionitov, pre marsionitov bol apoštol Pavol apoštolom par excelance, kvôli učeniu, ktoré tvrdí, že spása prichádza mimo plnenia zákona. Marsion vyznával teológiu dualizmu, keď veril, že Evanjelia pochádzajú od Ježiša a Zákon od Boha Starého Zákona. Tieto dve osoby boli preňho tak odlišné že ich postavil do protikladu. Boh Ježiša poslal Ježiša na tento svet aby ho vykúpil od násilnosti boha židov – Yahweho. Boh Ježiša bol pre nich neznámym novým Bohom, a nazývali ho aj Neznámym. Tento Boh nestvoril svet, prišiel ho len vykúpiť sponad vlády Yahweho. A keďže tento svet nestvoril, neviaže sa nijako na materiálny svet. Z toho im vyplynulo, že Ježiš samotný sa nemohol narodiť, lebo to je materiálny proces. Marsioniti verili že Ježiš nebol človekom z mäsa a kostí. Marsion bol prvý, kto prišiel s myšlienkou zostavenia kánona, ktorý zostavil okolo roku 130 v Ríme. Jeho kánon obsahoval 11 kníh. Boli to všetky Pavlove listy, ktoré sú v terajšom kánone okrem 3 z nich a evanjelium podľa Lukáša. Lukášove evanjelium je považované za evanjelium najbližšie pohanom, a v niektorých pasážach až anti židovské, čo Marsionitom a ich teológií vyhovovalo.
Samozrejme v Lukášovom evanjeliu sú pasáže kde sa hovorí, že Boh stvoril tento svet a tiež sú tu autoritatívne odvolania na Starý Zákon. Marsion tvrdil, že tieto prvky sú neskorším falzifikátom pri prepisovaní tohto evanjelia a pôvodná verzia Lukáša ich neobsahovala. Preto sám Marsion prepísal Lukáša bez týchto pasáží, ktoré odporovali jeho teológií.
Zachovalo sa tiež Marsionove dielo Antitézy, kde porovnáva Boha starého a nového zákona, pričom ukazuje ako sú títo dvaja nezlučiteľný. Boh starého zákona dáva židom zasľúbenú zem, ale problémom je, že v tej zemi už niekto žije. Tak Boh prikáže ísť do Kanánu a vyvraždiť celú populáciu. Na druhej strane Boh Ježiša káže nastaviť druhé líce ak vás niekto udrie a modliť sa za svojich nepriateľov čo bolo pre Marsiona logicky nezlučiteľné.
Treťou najväčšou skupinou boli takzvaní gnostici, ktorých názov pochádza z gréckeho slova gnosis – znalosť, vedomosť. Títo ľudia verili, že vedomosť je dôležitejšia ako viera a práve vedomosť je kľúčom ku spáse. Stvorenie materiálneho sveta bola podľa nich kozmická katastrofa. Gnostici verili v mnohých bohov a jeden z nich bol pri tejto katastrofe vyhodený ostatnými bohmi z ich prítomnosti. Stihol ale ukradnúť element božskosti a vytvoril materiálny svet, ktorý slúžil ako väzenie tohto elementu. Ľudia majú tento element v sebe. Preto niektorí cítia akoby sem nepatrili, lebo vlastne nepatria, sú len uväznení v materiálnom tele, z ktorého sa snažia oslobodiť. Cieľom gnostikov je objaviť a oslobodiť v sebe božský element pomocou tajných vedomostí. Vedomostí kto skutočne sme, odkiaľ sme prišli a kam patríme. Túto vedomosť prináša božská bytosť, v tomto prípade Kristus. A tí ktorí sú vyvolení a dostane sa im tohto učenia spoznajú ako sa vrátiť späť do ich skutočného domova.
Kresťanskí gnostici boli pre ortodoxných najťažším živlom, pretože nevytvárali vlastné cirkvi alebo boli súčasťou fungujúcich kresťanských cirkví. Považovali sa za duchovné elity v rámci cirkvi. Recitovali rovnaké krédo a zúčastňovali sa rovnakých bohoslužieb, ale v skutočnosti za tým všetkým videli hlbší tajný zmysel.
Všetky tieto skupiny tvrdili, že sú pôvodné a prvotné verzie kresťanstva a všetci ostatní sú heretici. Každá z nich mali svoje sväté knihy a svojich nasledovateľov. Všetky tieto skupiny kresťanstiev zápasili o nasledovateľov a svoju pravdu, až nakoniec vyhrala jedna z nich a to tá ortodoxná, ktorá formovala kresťanský západ až dodnes. Ebioniti, marsioniti, gnostici a ortodoxní boli štyri najhlavnejšie prúdy kresťanstva, no v skutočnosti bolo menších skupín a kresťanstiev ešte viac no nemáme o nich už tak presné záznamy.
Zdroj:
Prof. Barth D. Ehrman, PhD., Univerzitná prednáška - História ranného kresťanstva, The Teachnig Company.
