Ježiš Nazaretský. Pod týmto menom sa nám v mysli vybavujú desiatky, možno stovky obrazov, ktoré sme získali sami, alebo nám ich do hlavy vtlačila cirkev, spoločnosť a priatelia. Aké sú však tieto obrazy najčastejšie a ako ich vnímam ja sám?
Pozrime sa priamo do srdca Cirkvi kde by mal byť jeho obraz asi najvernejší a najneskreslenejší. Opak je však pravdou. Stačí pozrieť na históriu umenia a zobrazovania Ježiša a rýchlo zistíme, že Ježiš je milý, sladký, jemný, krásne upravený s nádhernými európskymi črtami, s neodolatelne modrými očami a s kopou krásnych detí okolo seba. Veľa krát sa zobrazuje s priam ženskými črtami. Jednoducho tento obraz je všetko možné len nie muž a už duplom nie nebezpečný, bojovný, silný muž. Cirkev predstavuje Ježiša zoženštelého, skroteného, bezpečného, nekonečne najmilšieho človeka na svete, jedným slovom povedané Ježiša nudného. Môžete hladať koľko chcete ale iné obrazy a zobrazenia Ježiša okrem milého a nudného týpka v cirkvi nenájdete.
A v tomto Ježišovi má muž v ktorého srdci sa skrývajú tie najhlbšie vášne a rebélie nájsť vzor? Cirkev dala Ježiša do klietky lebo sa ho bála, lebo je v skutočnosti nebezpečný.
Aký obraz nám ponúka spoločnosť? Tento obraz je veľmi rozmazaný a nejednotný. Jeden obraz je mytologický vzdialený od reality, Ježiš je len daľší mýtus a legenda vyrobená zúfalými židmi v prvom storočí. Tento obraz sa priam rozplýva, tam kde začína tam aj končí. Ďalší obraz je síce už o historickej osobe, ale nie veľmi atraktívnej, jednoducho daľší mudrc a filozof, ktorí dokonca nepriniesol ani moc nového a zväčša opakuje už to čo bolo povedané. Jeho smrťou sa aj tento obraz končí. To čo možno zo spoločnosti ešte o Ježišovi vieme je ďaľši stereotyp: Vianoce. Rok čo rok opakujúca sa scénka neviniatka v maštali s pastiermi a ovečkami okolo. Daľší milý, teplý a krásnučký obraz na zahriatie našich chladných sŕdc. Aj tento obraz bohužial skrýva v sebe veľa klamstva.
Potom sú tu stovky ľudských predstáv, ktoré nadobúdame životom a od priateľov. Je to Ježiš nepotrebný, zastaralý, nemoderný, Ježiš ako ciel nenávisti a hnevu voči zlu ktoré sa nám deje v živote a vo svete, Ježiš ako nekonečne vzdialený Boh ktorého nechávame na pokoji my a hádam nás nechá na pokoji aj on. Ježiš ako najviac znevažované a urážané meno v histórií ľudstva. Jeho meno môžete počuť vysloviť v hneve denne stovky ľudí okolo vás, ktorí už ani nevedia čo vlastne stereotypne opakujú. Ježiš ako bezbranný hlupáčik sediaci na obláčiku spolu s Bohom Otcom, ktorého s prepáčením doslova považujeme za senilného starého dementa. Z toho pramení doslova strach z večnosti lebo kto by chcel byť s takýmto Bohom. V tomto prípade môžeme uvažovať o príťažlivosti pekla kde musí byť logicky „väčšia zábava“. Zhrnutím obrazov ktoré získavame od priateľov a životom sú Ježiš nepotrebný, nudný, vzdialený, nedosiahnutelný, starý, nemoderný, figúrka na vybitie hnevu, senilný, dementý a nemusím daľej pokračovat.
Z tohto všetkého sa dá poskladať ktatastrofálny obraz Ježiša, ktorý s Ježišom ktorého opisujú dobové písomnosti nemá ani štipku spoločného. Dokonca ani v cirkvi kde s dôverou čakáte, že dostanete správny obraz sa ho zväčša nedočkáte. Cirkvi vyhovujú pasívni, poslušní a milí ľudia, ktorí nepotrebujú rozmýšľať vlastnou hlavou. Cirkev chcel milých, tichých, pokorných, poslušných a veľmi morálnych mužov. A takto prezentuje aj Ježiša. Morálka je to čo z teba spraví dobrého muža. Nepi, nefajči, nezabávaj sa, drž sa dalej od dievčat a si správny chlap akého chce Boh. Je to smiešne a hlavne veľmi plytké.
Ja si viem s priateľmi vypiť a k čomu ma to vedie? K tomu aby som sa naučil byť pánom svojho drinku a nie aby bol drink pánom mojím. Ani raz ma alkohol od Boha nevzdialil. Taktiež nemám problém si v dobrej spoločnosti s priateľmi zapáliť, aj keď inak vôbec nefajčím. Vzdaľujú ma tých pár cigariet ročne od Boha? Ani trochu. Taktiež nemám problém dať svojej priateľke ten najvášnivejší bozk aký dokážem a ani trochu sa necítim daľeko od Boha, ba práve naopak. Mysím, že Ježiš je niečo uplne iné ako len spomínaná morálka.
Stačí sa pozrieť do dobových záznamov z jeho života a veľmi rýchlo zbúrame všetky mýty, ktoré túto osobu opantávajú.
Skúsim podať ako ja sám vnímam Ježiša a je to uplne iný obraz ako tie doteraz spomínané. Držte si klobúky, pokrytci, zákonníci a farizeji traste sa, lebo prichádza dlhovlasý a zarastený rebel, ktorý neznesie okolo seba faloš a pretvárku.
Aký je začiatok tejto postavy? Žeby krásna vzorová židovská rodinka, riadne zosobášená v kostolíku? Ani náhodou, je tu šesťnásť ročná teenegerka Maja, ktorá sa stretáva s o pár rokov starším Jožom. Nič vážne ani hlboké, proste dvaja mladí si padli do oka. V tom Jožo zistí, že Maja je tehotná a samozrejme chce utiecť lebo vie že to nie je jeho dieťa. Maja je podla vtedajšieho zákona tým pádom odsúdená na smrť ukameňovaním pretože ako si to predstavuje otehotnieť mimo legálneho zväzku?? Fuj, akej špatnosti nemorálnej sa dopustila ako aj dnes zaznieva na adresu mnohých slobodných mamičiek. Smrti unikne len o vlások keď sa Jožovi v sne zjaví posol z nebies a povie mu aby si ju vzal. Neskôr to pokračuje pôrodom v maštali plnom smradlavých zvierat a múch, no proste ideálna rodinka a ideálna situácia.
Neskôr sa ako tak usadia a malý Ježiš môže vyrastať ako každý iný chlapec. A tak ako každý chlapec aj Ježiš doma neposlúcha a neupratuje si hračky a bije sa vonku s kamarátmi. Nebol žiaden nenormálne svatý a žiariaci, ale úplne zdravý a hravý chalan so všetkým čo to obnáša. Takto to ja vnímam a verím tomu že to tak bolo, aj keď veľa ľudom sa pri tomto asi zdvihne hladina žlče.
Nakoniec sa dostávame k Ježišovi ako dospelému mužovi. Ako ho ja vidím? Stojí pred vami vysoký veľmi pekne vyrysovaný muž s dlhými vlasmi v cope a zarastenou tvárou ktorá je ošlahnutá silným slnkom blízkeho východu a zdrsnená vetrom a pieskom ktorého je v tej oblasti mnoho. Možete ho sledovať pri práci ako mu každým pohybom navierajú žily a svaly kvôli ťažkému drevu s ktorým denne pracuje. Myslím, že postupne získavame trocha iný obraz a to je len začiatok.
Keď sa rozhodol skončiť s prácou v dielni a vydať sa plniť to prečo bol poslaný nešiel na žiadne biblické kurzy ani netrávil deň čo deň v kostolíku, ale vybral sa priamo do divočiny, do púšte plnej divokých zvierat a nedostatku jedla aj vody. Práve tam išiel hladať svoje poslanie a svoje srdce. Sám daľeko a v divočine hľadal svoju pravú identitu a srdce muža.
Čo robí keď sa vráti z divočiny? Zháňa svojich nasledovníkov ktorým by mohol podať svoje myšlienky a najväčšie túžby ktoré sú skryté v jeho srdci a ktorí to majú podať daľej. Koho hľada? Vzdelaných teológov zo štyrmi titulmi? Honosných cirkevníkov známych medzi ľudom aj vrchnosťou? NIE!NIE!NIE! Ježiš sa stretáva s prostitútkami, mýtnikmi, hriešnikmi. Od toho mu aj prischla prezývka „Pažravec a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov!“ Ježiš sa zabáva na svatbe a prejavuje sa nielen ako znalec vína ale ešte k tomu ako prvý zázrak, ktorý vykoná je premena veľkého množstva vody na kvalitné víno, aby mohla zábava pokračovať daľšie dni, lebo židovské svatvby trvali aj osem dní!! Osem dní spevu, tanca, vína a jedla a Ježiš to svojou prítomnosťou všetko požehnáva. Stále vám príde nudný?
Pozrime sa na situáciu, ktorá mňa osobne veľmi zaujala a ktorá sa odohráva na poludnie pri studni na ku ktorej prichádza miestna prostitútka a nachádza tu Ježiša. Táto žena je šokovaná hneď z viacerých hľadísk, lebo Ježiš zjavne porušuje mnohé spoločenské konvencie. Za prvé, muži sa nikdy v staro hebrejskej kultúre nestretávali pri studniach, ale pri hlavnej bráne. Za druhé židovskí učitelia mali prísny zákaz stýkať sa s nečistými, ktorým ona bola. A za tretie tá žena bola samaritánka s ktorými sa židia už vonkoncom nestretávali. Po prvom šoku sa žena spamätáva a začína medzi nimi rozhovor. O čom sa s ňou Ježiš baví? O duchovných veciach? Baví sa s ňou o vode. O prirodzených veciach o ktoré sa daná žena zaujímala. A až z tohto to otočí na niečo vyššie keď si získal jej priazeň. Potom jej povie : „Zavolaj svojho muža.“ Pričom ona mu odpovie že muža nemá. A čo spraví Ježiš? Pochváli ju!! „Áno, dobre si povedala, lebo sa stýkaš s piatimi no ani jeden nieje tvoj muž.“ Neuveriteľné, tu je žena ktorú odsudzuje celá náboženská aj svetská spoločnosť, ktorá je ocejchovaná nálepkou nečistá a opovrhovaná všetkými a Ježiš jej nič z toho nevyčítal dokonca našiel ešte niečo začo ju mohol pochváliť a to že neklamala. A práve touto pochvalou vo všetkom tom odsúdení ju vyliečil.
Ako by sa zachoval dnes nejaký náš cirkevník sediac pri tej studni? „No, no, no, toto nie, to je škaredé, nemorálne, zlé, pekne na katechizmus s tebou a potom svatbička v kostolíku a potom bude všetko ťip ťop.“
Je Ježiš milý nekonfliktný typ ktorý chce zachovať jednotu a pokoj v cirkvi? Daľeko nie! Počas svojho pôsobenia je neustále v konflikte s cirkevníkmi, ktorý mu stále nedajú pokoj a obvinujú ho za také veci ako uzdravenie v sobotu, neumitie rúk, a totálne nezmyselné náboženské praktiky ktoré od Boha ľudí skôr vzdaľovali ako približovali. Nechal si to tak? Vždy sa im postavil priamo pred tvár a povedal čo si o nich myslí. Svoje slova nešetril, pokrytci, farizeji, obielené hroby, hadie plemeno.A doslova sa píše, že svojich nepriateľov vždy zahanbil pred všetkými a tí ho začali v tichu nenávidieť. Nedával si servítku pred ústa keď hovoril pravdu tak ako my dnes všetko prikrášlujeme a zaobaľujeme do pekných slov len aby sme sa vyhli konfliktu.
Čo daľej vidím? Ježiš ukázal, že je pánom všetkých živlov a elementov keď ukázal, že vie utíšiť divoký vietor, ovládnuť rozbúrené more a jedným slovom vysušiť strom a zostúpiť v podobe ohňa na svojich nasledovíkov. Oheň, voda, zem, vzduch. Všetky živly sú tomtuto mužovi podriadené a v ňom sa aj sprítomňujú. A nielen tieto neživé časti našej prírody, ale aj duchovia a prízraky keď je v ich prítomnosti sú pohltené v škreku z ktorého nabiehajú zimomriavky. Je Pánom a má moc aj nad svetom temna, ktorého sa ľudia vždy od počiatku vekov panicky báli.
Pozrime sa daľej na scénu v nočnej záhrade Getsemany kde Ježiš potí krv z toľkého napatia z vecí ktoré majú príjsť. Na scénu sa blíži ozbrojené komando chrámovej stráže. Štrngot zbroje a zbraní ktorými sú títo muži ovešaní a svetlo faklí, ktoré sa pomaly blíži k ježišovi a jeho učenníkom spolu s jeho zradcom. Svedkovia tejto situácie píšu toto. Keď prišli k nemu Ježiš sa prvý pýta: „Koho hľadáte?!“ Odpvedali mu: „Ježiša nazaretského!“ A on odpovedal : „JA SOM TO!!!“ a ako to povedal, všetci odstúpili a POPADALI na zem! Jeho hlas a silné presvedčenie o tom kto je doslova zhodilo na zem celé ozbrojené komando.
Niekto môže namietať, že veď aj tak bol nakoniec slaboch, lebo keď ho chytili tak prečo vtedy nič nespravil, že mal len veľké reči a skutek utek. Bola to skutočne slabosť? Tu sa treba, ale zamyslieť trošku hlbsie nad tým, čo vlastne Ježiš robí. Ježiš mal na tejto zemi jasné poslanie, priniesť nové učenie a dať svoj život ako výkupné za ceĺe stvorenie, ktoré kričí po záchrane a vykúpení. Jeho mlčanie a domnelá nečinnosť pri jeho mučení a smrti má daľeko vyšší zmysel lebo má večný cieľ. V skutočnosti nebániť sa keď máte obrovskú moc a môžte nepriateľa zmiesť jedinou myšlienkou je ten najväčší boj a ďaľeko tažší ako postaviť sa a bojovať fyzicky. Ježiš prekonal v histórií stále dookola sa opakujúce získavanie moci a postavenia násilím. Ak by vzdoroval a zmietol všetkých zo zeme priniesol by niečo nové? Zopakoval by len to staré ľudské riešenie. On ukázal, že má moc, ma silu, má postavenie, no potom ukázal, že nato aby zvíťazil nepoužije nič z toho. Nato aby zvíťazil nad smrťou musel sa jej pozrieť priamo do očí. A on zvítazil.
Toto je môj Ježiš, mocný muž, vlasatý rebel bojujúci proti všetkej falošnosti a podradnosti ľudských sŕd, majúci všetku moc na nebi i na zemi no dokázať sa jej zrieknuť v tej najväčšej agónií a bolesti, kvôli človeku. Človek je ten vyšší večný cieľ za ktorý tento muž bojoval, zomrel a nakoniec ho aj získal. Smrť už nemá moc. Vďaka nemu poznám novú cestu a nový spôsob a je mi a bude mi vždy nekonečnou inšpiráciou v každom svojom slove a skutku ktorý vykonal na tejto zemi a dodnes vykonáva.
PAX!
