Podľa Eusébia, ortodoxného cirkevného otca žijúceho v treťom storočí, ortodoxné kresťanstvo zvíťazilo preto, lebo bolo pôvodným učením Ježiša Krista, bolo apoštolské, pravdivé a väčšinové. Podľa tohto chápania je ortodoxia jedna veľká vec idúca späť až k Ježišovi a herézy sú malinké chyby vyskytujúce sa v priebehu času, ktoré chcú prekrútiť pôvodnú pravdu.
Toto je klasický pohľad na tieto dva výrazy, ktorý sa nazýva tiež eusébiovský pohľad. Je to pohľad, ktorý bol dominantný ba priam jediný takmer 1600 rokov. Tento pohľad bol podrobený kritike až začiatkom dvadsiateho storočia nemeckým historikom Walterom Bauerom. Bauerova kritika eusébiovskeho pohľadu je založená na podrobnej analýze najrannejších zdrojov kresťanskej literatúry. Prechádzal zdroje z každého regiónu, kde sa vyskytovalo kresťanstvo a snažil sa zistiť aký typ kresťanstva bol ten, ktorý bol v rannej dobe danej oblasti najviac rozšírený. Skúmal oblasti Sýrie, Egyptu, Malej Ázie a Ríma.
Prekvapením analýzy bol výsledok, ktorý ukázal, že najrozšírenejším typom kresťanstva, z ktorého máme najrannejšie zdroje bolo kresťanstvo, ktoré bolo neskôr označené za heretické. Napríklad v Egypte máme mnoho ranných zdrojov kresťanstva, ktoré bolo neskôr označené ako heretické no ortodoxné kresťanstvo tu má zdroje až koncom tretieho storočia. Výsledok tohto výskumu obrátil celé chápanie esusébiovského pohľadu.
Bauer ďalej zistil, že dokonca u autorov, ktorý boli považovaný za hlavný ortodoxný prúd boli nájdené doktríny a teológia, ktorá bola neskôr označená ako heretická. Klement Alexandrijský bol považovaný za prvého člena ortodoxného prúdu, ktorý písal svoje diela začiatkom tretieho storočia. Máme mnoho diel Klementa a keď sa snaží vysvetľovať kristológiu a to či bol Ježiš skutočne človekom, Klement tvrdí, že Ježiš mal síce akési telo, ale keďže bol aj Boh, nemal fyzické potreby ako hlad a smäd. Toto je pohľad, ktorý by neskôr v ortodoxnom kresťanstve nikdy neprešiel.
Bauer svojím výskumom vyvrátil názor, že pôvodným hlavným prúdom bola ortodoxia, ktorú časom prekrúcali malé skupiny heretikov, a dokázal, že v prvotných časoch kresťanstva bolo veľa rôznorodých skupín, ktoré zápasili medzi sebou o získanie členov až jedna skupina nakoniec vyhrala. Keď ortodoxní vyhrali prepísali celú históriu vzniku a vývoja prvotného kresťanstva tak aby dokázali, že ich pohľad bol vždy väčšinový a tiahnúci sa až k samotnému Ježišovi a ostatné skupiny boli malé odchýlky heretikov, ktoré prekrúcali pôvodnú ortodoxnú pravdu.
Skupina kresťanov, ktorý vyhrali, majú za sebou historické a politické dôvody prečo sa im podarilo. Táto skupina kresťanov mala hlavné sídlo v Ríme a preto kresťanstvo, ktoré zvíťazilo bolo rímske kresťanstvo, a cirkev ktorá získala najväčšiu moc a autoritu bola Rímska cirkev. Rímska cirkev bola spomedzi ostatných rivalov najbohatšia vďaka čomu sa vedela lepšie presadiť. Povedzme, že došlo k situácií voľby nového biskupa v inom meste. Rímska cirkev za dosadenie svojho biskupa vedela ponúknuť veľký obnos majetku pre miestnu cirkev, a preto bol väčšinou dosadený na vysoké posty vždy rímsky biskup. A kto je rímsky biskup? Je to človek, ktorý súhlasí a presadzuje učenie rímskeho kresťanstva. Ďalej je známe, že rímska cirkev vykupovala veľké množstvá otrokov, čo ich následne presvedčilo pre zvolenie a dôveru rímskej cirkvi.
Takto to pokračuje až po začiatok štvrtého storočia a rímska cirkev získava značný vplyv vo všetkých oblastiach až nakoniec konvertuje rímsky cisár. K akému kresťanstvu bude mať najbližšie rímsky cisár? Logicky k rímskemu kresťanstvu. Po tomto víťazstve sa daná skupina nazvala ortodoxnou, presadila svoj kánon a doktríny a ostané kresťanstvá a ich literatúru systematicky perzekvovala až nakoniec vymizli.
Ďalším z dôvodov prečo sa tomuto prúdu podarilo zvíťaziť, boli taktiky jeho hlavných propagátorov a pisateľov ako boli Justín, Ireneus a Tertulián. Títo pisatelia boli šikovní, vzdelaní, dobre organizovaní a používali presvedčivé argumenty na zdiskreditovanie svojich oponentov. Boli veľmi dobrí filozofi a svoj uhol pohľadu vedeli vždy filozoficky odôvodniť. Taktiež veľmi úspešne zosmiešňovali svojich oponentov prekrúcaním ich učenia do extrémov a doslovného chápania, čím v konečnom dôsledku pôsobilo učenie oponentov smiešne až prihlúplo. Paradoxne používali taktiež obvinenia a morálne znevažovanie protivníkov z rovnakých vecí, ako obviňovali prvých kresťanov na rímskych súdoch len necelé storočie dozadu. Obviňovali ich z kanibalizmu, sexuálnych orgií a incestu.
Nemenej dôležitou taktikou boli tiež vynález doktríny apoštolskej postupnosti. Boh si vyvolil Krista, ktorý si vyvolil apoštolov, ktorý si zvolili biskupov, ktorí volia daľších biskupov, ktorí doteraz vedú rímsku cirkev prenášajúc pôvodné učenie priamo od Ježiša. Dokonalá postupnosť a vystopovateľnosť biskupov až po apoštolov nie je bohužiaľ historicky doložiteľná, kvôli chýbajúcim zdrojom. Daná doktrína môže, ale rovnako aj nemusí byť historicky skutočná.
Skutočnosť historického vývoja kresťanstva, ktorú nám chcel predostrieť Eusébius nie je pravdivá. V prvých storočiach bolo mnoho menších skupín kresťanstiev, ktoré medzi sebou bojovali o ľudí a zjavenú pravdu. Až desiatkami rokov sa situácia začala kryštalizovať v prospech rímskeho kresťanstva, alebo ortodoxie a to najmä vďaka politickému a peňažnému vplyvu Ríma a vzdelaných pisateľov a filozofov tohto prúdu, ktorý boli dobre organizovaný a vedeli presviedčať ľudí na správnych miestach, čo zavŕšili konverziou samotného rímskeho cisára Konštantína. Táto skupina potom prepísala históriu tak aby to vyzeralo, že tento prúd tu bol od úplného začiatku a vždy bol väčšinový. Ale ako sme videli podrobná analýza histórie tento predpoklad vyvrátila.
Zdroj:
Prof. Barth D. Ehrman, PhD., Univerzitná prednáška - História ranného kresťanstva, The Teachnig Company.
