Hneď po prílete a ubytovaní sa v hoteli v prímorskej časti Atén, sme okúsili čo je to právo na štrajk. MHD nepremávalo celé poobedie, tak sme sa nehnali za pamiatkami ale zahájili kúpaciu sezónu v mori. Našťastie večer už všetko premávalo tak ako malo a my sme mohli ísť do mesta. Do centra premávala nová električka, ktorej celú trať postavili pred olympiádou 2004. Cesta na námestie Syntagma, pred grécky parlament bola dlhá (32 zastávok) a trvala 50 minút ale aspoň sme nemuseli prestupovať. Vystúpili sme priamo pred parlamentom a začali prvú zbežnú obhliadku mesta, z ktorej vzniklo len zopár nočných fotiek.

Parlament v noci a pre porovnanie aj cez deň


Pohľad na antickú knižnicu

Vysvietená Akropola nad mestom, pod ňou vľavo Veža Vetrov
Ďalšie dni sme podľa turistického sprievodcu prechádzali centrom mesta. Celé centrum sa točí (aj doslova) okolo Akropole. Pešia zóna vedie dookola popod celý kopec na, ktorom stojí Akropola, takže skončíte tam kde ste začali. Ja som začal pri múzeu Akropole, ktoré je postavené s výhľadom na starovekú Akropolu.

Mapa centra Atén s pamiatkami - znázorňuje 2 okruhy. Malý trval pomalou chôdzou pol hodinu, veľký hodinu
Múzeum Akropole - moderna verzus antika
Vydláždená cestička pokračovala popod kopec k Odeónu Heroda Attika, čo je staré antické divadlo, v ktorom sa dodnes konajú predstavenia (vystupoval tu napríklad Pavarotti). Toto je vec, ktorá sa mi z Atén páčila asi najviac, preto som ju fotil z každého uhla.



Ďalšiu zástavku som si spravil na Fillapapposovom pahorku. Je to kopcovitý parčík, kde sa po menšej túre, naskytá výborná vyhliadka na Akropolu.

Pohľad z Filapopposovho pahorku na Akropolu (tie hradby v spodnej časti, sú zadnou stenou Odeonu Heroda Atttika)
Po dokonalom obzretí Akropole z vonku a z diaľky som si povedal, že je najvyšší čas na pohľad z blízka. To som ale netušil, že najvýznamnejšia grécka pamiatka je otvorená len do 15:00 a posledný vstup je o 14:30, napriek tomu, že každý turistický sprievodca uvádza otváracie hodiny do 19:00. Takže na Akropolu som sa dostal až na druhý deň. Vstupné bolo 12 eur a platilo aj na ďalšie pamiatky v okolí. Výstup hore nebol náročný ale pohľad z blízka na Akropolu, ktorú už niekoľko rokov rekonštruujú bol trochu sklamaním. Tá monumentálnosť, ktorú vidno z diaľky sa vytratila a zblízka bolo vidno viac žeriav ako celistvosť objektu. Okrem toho nás päť minút pred 15:00 začali vyháňať zamestnanci, že o chvíľu bude CLOSE a im padne. Hnali nás pred sebou k východu ako stádo oviec pričom spýtavé pohľady okolo ustupujúcich ľudí boli jasné - toto nie je normálny prístup k turistom. Ja by som dodal toto sa nestane ani v bratislavskej ZOO.



Poslednou, ale pre mňa najdôležitejšou pamiatkou, ktorú som si chcel v Aténach pozrieť, bol starý olympijský štadión. Vstupné bolo 3 eurá, dostal som slúchadlá s nahratým sprievodcom a mohol som vstúpiť. Prehliadka mala zvláštnu atmosféru - na ovále si turisti dávali poklusom čestné kolečko, zo slúchadiel znel krik fanúšikov a ja som sa cítil ako v gladiátorskej aréne, nad ktorou sa vznášali olympijské kruhy.


