Málokedy sa stane, že sa títo ľudia k sebe vrátia. Avšak, ak saniečo také podarí, tak vtedy je to možno oveľa krajšie ako to bolo prvýkrát.Základom je však, myslím, rozprávať sa. Mnohokrát sa totiž vzťahy končiatým, že si to tie, vtedy ešte hrdličky, nevysvetlili.
Niekedy je pre mňa už otravné pozerať do blba a dúfať,že raz nájdem tu správnu princeznú. A preto sa mnohokrát zastavím nad otázkou, ktorá trápinespočetné množstvo mladých ľudí, ktorí hľadajú zmysel svojho života. Prečo sipráve ja neviem nájsť tu správnu osôbku? Chcem od života tak veľa?
Odpoveďou na tieto otázky sme si v prvom rade my sami. Práve nanás, na tebe a na mne závisí, či budeme niekoho mať. Ak sa práve ja nesnažím,tak druhá strana sa môže aj potrhať a nič z toho nebude. Avšakniekedy sa stane, že práve my sa snažíme avšak on alebo ona to ignoruje.V takomto stave je život ešte ťažší, ako keď si na nikoho nemyslel. Ty sapomaly, ale isto, viac a viac zahľadíš do danej osoby, ale ona ťa vždyignoruje. Ty si už na pokraji zrútenia avšak danou osobou ani nehne. Čo to jeza tvora. Ja sa snažím ako blázon, ale mnou vybratá osôbka ani kútikom nehne.Najprv sa úplne rozčaruješ nad tým, aký môže byť človek bezcitný. Neskôr všakzačínaš premýšľať, či si niekde nespravil chybu, či si spravil všetko, čo saspraviť dalo.
Nie vždy však vytypovaný objekt vie, že sa po ňom niekto obzerá. Niekedyby sa dalo všetko vyriešiť pár jednoduchými vetami.
„Je ťažké mio tom rozprávať. Vieš, už dlhší čas som do teba zahľadený. To čo cítim jeniečo neopísateľné. Ja ja ja....“
Vtedy sa môže stať, že človek stratí reč. Ešte som to síce nezažil, alemusí to byť veľmi milé. Nevravím, že toto sú tie správne slová, ale človek byaspoň vedel, na čom je. Aj keď by bolo isté sklamanie nad tým, že mnou vyvolenáosôbka ma nakoniec znesie zo sveta jednoduchým:
„Prepáč, alemomentálne... Vieš môžme byť kamaráti...“ Vtedy telom prechádza 220, ani nie preto, že ma odbije, ale práve preto,že môj amorov šíp bol mierený nesprávne. A moje myšlienkové pochodynadobúdajú ďalšie množstvo otázok. Spravil som hlúposť. Ako som si moholmyslieť, že niekto bude chcieť takého chmuľa? A takto to pokračuje, až sapomaly, ale isto človek obviňuje skoro zo všetkého. Aj z toho za čonemôže...
