reklama

Juanita Banana

Voľby, Gorila, diskusie, hádky, a do toho všetkého príde príbeh chudobného mexického dievčaťa, dcéry drobného farmára pestujúceho banány, ktoré sníva o svojej opernej kariére. Každý deň si pri tvrdej práci na poli spieva áriu Caro Nome z Verdiho Rigoletta. Otec sa z nej vysmieva. Uteká preto z domu a po pár pesničkách robí kariéru. Otec nechce veriť, moja Juanita a hviezda? Podpaľuje banánovníky a sám si kupuje gitaru. Čo má Juanita a jej príbeh s našou aktuálnou vnútropolitickou situáciou?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na prvý pohľad nič. No keď sa pozrieme na jej slovenskú (či skôr modranskú) verziu, z dielne Bukasového masívu, Juanita sa presunie z americko-mexickej hranice na tú našu južnú, už je nám príbeh trošku bližší. Najviac však zaujme záver, ktorý už vôbec nekorešponduje s originálom, o to viac pripomína to, čo sa práve deje u nás. Na konci totiž Juanite stúpne sláva do hlavy. Naposledy je videná v Monte Karlova Ves, ako sedí na strome, háčkuje, štrikuje a strašne smutne si spieva.

Zrazu okolo Juanity letia dva slony, Juanita nevšíma.
Potom dva muflóny, Juanita nevšíma.
potom dva nosorohy, Juanita nevšíma.
Ale keď preleteli kilencz klokány a jeden kopnul Juanitu do lebene,
Juanita zanadávala, zahrešila
hét szentségit neki, ten moc klokányi
tu musia mať hnízdo, ja musím preč.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Myslím, že Bukasový masív neviem, či orwelovským, či sudičkovským spôsobom už v roku 1993, pri kolíske našej republiky, uvidel budúcnosť.

Na našom revolučnom námestí, námestí SNP sa 27.1.2012 stretlo niekoľko tisíc ľudí, novinári komentujú vlažne, Fico, Dzurinda a ich banda nevšíma.
Prvá tlačová beseda organizátorov protestu, 31.1.2012, naivné požiadavky skôr rozosmiali novinárov, Dzurinda, Fico & company nevšíma.
3.2.2012 K Bratislave sa v andersenovských mrazoch pridávajú mestá: Prešov, Trenčín, Košice, Žilina, Revúca, Zvolen (+Bystrica), reportáže odvšadiaľ, novinári prestávajú zahmlievať. Okresný súd v Bratislave zakázal vydať Tomovu knihu!!! Fico, Dzurinda a zvyšná banda nevšíma.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Zdá sa, že istej skupine politikov sláva a pocit beztrestnosti prerastá cez hlavu. Juanitine “ja musím preč” neprichádza. Ďalej si pokračujú v kampani ako keby sa z neba pri pekelných mrazoch vôbec nechumelilo. Jediný, čo ako tak zareagoval a šmahom ruky zničil pre mnohých jedinú rozumnú alternatívu bol Igor Matovič. Ale tu už fakt neviem, či sa mám smiať, či plakať. Matovič, pri svojej enoromnej snahe byť čistý, očistí krajinu od tých ako tak čistých a Fico si so svojimi stúpajúcimi percentami zdanlivo nevšíma, no v kúte sa smeje.

Čoho sa bojím najviac? Že protest gorila neskončí tým Juanitiným pôvodným happyendom, ale skončí ala Matovič, happyendom Ficovým, Pentovým a J&Tovým. Organizátorom protestu ponúka pomoc mnoho šikovných ľudi. Dúfam, že si to ešte premyslia, nepôjdu po stopách Matoviča, nedokončeného 68eho, či nedajbože víťazného februára.

Aby som neskončil tak smutne, predsa len je to veselá pesnička, ponúkam linky na tri verzie Juanity. Originálnu (pravdepodobne), španielsku a tú našu, slovenskú...

Michal Petruš

Michal Petruš

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  85x

Fungujem ako programátor pre nadnárodnú korporáciu a občas niečo napíšem :-) Zoznam autorových rubrík:  FikciaVoľnočasovéPoliticko-spoločenskéKomentáre, iba takéSeanovinySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu