Vlastne je mi ťažké definovať, čo si predstavím pod spoločnosťou Kooperatíva, každopádne z mojej osobnej skúsenosti to nič pozitívne nie je.
Kooperatíva je veľmi dobrá spoločnosť, teda čo sa týka reklamy. A že tej majú koncom roka požehnane. A nielen to. Ich TV spoty so zaspávajúcimi a trúbiacimi vodičmi vyhrávajú ceny o najlepší kreatívny nápad, zadávatelia si mädlia ruky nad peniazmi, ktoré do reklamy poisťovňa súka a marketingové oddelenie je celé šťastné, koľko nových zákazníkov počas kampane získali.
Bohužiaľ, aj ja som sa stal na jeden rok klientom tejto spoločnosti. Stalo sa to pri prepise auta, kedy je potrebné v rámci papierovačiek mať aj zákonnú poistku a keďže práve táto poisťovňa má nejaký deal s PZ resp. miestom, kde sa prepisujú autá, nemal som viac menej inú možnosť. Napokon, povedal som si, zákonnú poistu musím mať tak či tak, dostal som tuším aj nejakú závratnú zľavu 10% že som za 10 rokov nespôsobil žiadnu dopravnú nehodu a bolo to.
Všetko by bolo OK, až na koniec roka 2007, keď som sa chcel ísť informovať o možnosťi predĺženia PZP. Hovorím si, skočím tam po práci, majú otvorené do 18:00 a aby to bolo "na istotu", pôjdem rovno do centrály na Štefanovičovej ulici v Bratislave. Zaparkoval som auto a o 17:30 som už aj bol vo veľkej budove. Aby som zbytočne neblúdil, spýtal som sa strážnika/vrátnika kade tam a tam. Lenivo zdvihol obočie, pozrel na mňa či mi nevadí, že som ho skoro zobudil a zašomral že "Tade! Je tam šípka". Ok, diki a spi ďalej. Vošiel som do miestnosti, kde boli dvaja pracovníci a jeden klient. Páni za "okienkom" boli muži v zrelom veku, nahodení v oblekoch a pôsobili dojmom profesionálov. Možno aj sú, ale... Ten čo sedel sám pri svojom stolíku mal zrejme veľa práce, tak som ho oslovil sám, že či by si našiel chíľu. Že nech si sadnem a čo by som potreboval. Tak som mu povedal, že mám u nich PZP a a rád by som sa spýtal na možnosti ďalšej spolupráce, aké mi vedia poskytnúť podmienky atď. Podľa OP si ma našiel v systéme a jediná suchá odpoveď z jeho úst bola: "Na budúci rok budete platiť sedemtisíc šesto niečo korún." Hmm...prišlo mi to trošku zvláštne, keďže za rok 2007 som platil šesť a pol litra, a keďže som nemal žiadne nehody, čakal som aspoň opäť závratnú 10%nú zľavu. Povedal, že to je cena, ktorú mi môže dať a hotovo. Evidentne sa už ponáhľal domov, bolo predsa už skoro 17:45 a ja som si ho tam dovolil zdržovať a ešte sa na niečo aj pýtať. Tak som poistku zrušil. BTW, mám ju u konkurencie za 4 litre...
Myslel som si, že tým to hasne a s touto poisťovňou ma už nič nespojí. Osud to však chcel ináč.
Posledný aprílový deň som sa stal účastníkom dopravne nehody. Píšem preto účastníkom, lebo som išiel po hlavnej asi 40km/h a z vedľajšej cesty do mňa našupoval 20 ročný mladík, ktorý ani nevedel, čo je to pravidlo pravej ruky. Situácia nepoteší, ale zavolali sme policajtov, všetko spísali, nafotili, vymenili si doklady a keďže nemám havarijnú poistu (na strašie auto je to naozaj nevýhodné), vypýtal som si aj kontakt na jeho poisťovňu. Keď som uvidel, kde je chlapec poistený, so smútkom v očiach som sa mu poďakoval. No a ako to prebiehalo s poisťovňou?
Auto odtiahli do servisu. Na ďalsí deň bola obhliadka. Zaroveň všetky papiere som osobne odniesol opäť do centrály Kooperatívy. Hmm....zase som išiel po práci, tentokrát som prišiel 17:50 a to už mi pracovníčka na "okienku" neváhala povedať rovno miesto "Dobrý deň" - "Viete, iba mi to tu nechajte, ja by som už rada išla domov". Akože sila, ale pochopil som, že zvýšený hlas by mojej žiadosti veľmi nepomohol, preto som slečnu milo poprosil, či by bola taká láskavá a ešte to so mnou prešla. Vybavené. Sľúbila mi, že o stave mojej poistnej udalosti ma bude informovať mailom. Nestalo sa. Nevadí, napísal som ja, napokon som aj zatelefonoval. Nikto mi nič nemohol povedať, pretože všetko je v stave riešenia a nikto nie je oprávnený ma infomovať, či a koľko prachov mi bude vyplatené. Proste všetko veľmi tajné. Volal som aj v utorok, stále nikto nič nemohol a nevedel. V stredu mi prišli z poisťovne peniaze. Následne aj list s vyjadrením. To nikto o tom deň predtým nevedel? Zaujímavé, že tá milá pani mi pri podaní žiadosti povedala, že ak sa prípad prešetrí, môžem sa rozhodnúť, ako mi bude udalosť uhradená (či priamo mne, alebo servisu). No čo čert nechcel, volali mi práve ešte v tú stredu zo servisu, že našli ďalšie veci po búračke (ohnuté riadenie), ktoré pri prvej obhliadke z vonka samozrejme nemohli vidieť. Tak som požiadal o doobhliadku. Nebol problém. Auto som dal opraviť a čakal som na ďalšie preplatenie škody, ktoré sa zistilo pri druhej doobhliadke. Mesiac nič. Nikto nič. Volám - pani na telefóne nie je kompetentná, riaditelia sú odcestovaní na nejakom školení. Čakám. Stále nikto nič. Napokon po dvoch mesiacoch mi je prisľúbené, že sa mi ozvú, ako to vyzerá. Dva dni na to mi príde domov list, že moja žiadosť o ďalšie preplatenie škody sa zamieta, pretože nesúvisí s nehodou. Ak mám záujem, mám si spraviť znalecký posudok a riešiť vec, ako som pochopil, súdnou cestou.
Takže milá Kooperatíva. Ty za to nemôžeš. Môžu za to ľudia, ktorí v nej pracujú. Tie prachy mi samozrejme chýbajú, ale s tebou sa súdiť nebudem. Naopak, ak stretnem človeka, čo tak promtne vybavoval moju žiadosť a o všetkom ma informoval, "veľmi pekne sa mu poďakujem". Doslova. Nie pre tie peniaze. Aby sa mi uľavilo. Ja jeho meno poznám, a on moje. Týmto ho pozdravujem.
