Počas mesiacov, keď je teplota nad 15 stupňov a akurát neprší, nasmerujem si to občas s bicyklom do tak vychytených častí mesta ako je Koliba, prípadne tu neďaleký kopček v Rakúsku Braunsberg.
Venoval by som sa viac tomu druhému, keďže som tam pár dní dozadu bol a bolo mi smutno. Bolo mi smutno, keď ma cestou hore pri šľapaní do pedálov obehlo asi 10 aút. Všetky mali poznávaciu značku BA. Kopček má asi 2 kilometre, počasie úžasné, cesta pomedzi alej stromov a z vrcholu nádherný výhľad. Proste miesto na prechádzu ako vyšité. O to viac ma mrzelo, že v autách sedeli mladý ľudia či páry v strednom veku, klimatizácia fičala na 200 percent a okuliare GUCCI im zahaľovali tvár.
Niektorí sa vyvezú na samý vrchol, spravia si kolečko (samozrejme v aute) a idú naspäť. Asi do Auparku, pretože prírody ten deň bolo až až. Naozaj nerozumiem týmto ľuďom a nikdy ani neporozumiem, tak ako keď sa asi tí istý vyvezú hore na Kolibu, dajú si v prvom bufete párky s horčicou a vzdychajú, ako sú nachodený. Aby som nezabudol, s autom sa vyvezú až k tomu bufetu, pretože z parkoviska je to dobrých 200 metrov do kopca k tomu bufetu.
Milí lifestylový turisti, skúste niekedy použiť to, čo je človeku prirodzené (chôdza) a nebojte sa toho. Zažijete, čo ste nezažili!
