Článok toho so sexom nemá veľa spoločného, ale zaujal ma pohľad autorky Karolíny Čiernej na mladých mužov. Ak je to teda jej pohľad a nie len skopírovaný článok z nejakej americkej verzie...
Začiatok je klasický príbeh, ako ON mal sľúbené lepšie platené miesto, ale napokon ho nedostal, a tak miesto spoločného bytíka, ktorý mala vysnívaný asi skôr ONA, sa sťahoval naspäť k rodičom.
Týmto sa skokom dostáva k faktu, že muži sú večné deti a odsek zakončuje otázkou, či boli takí aj ich otcovia. Aby som bol presný, o tomto špekulovali s kamoškami na ich strategickej porade na kávičke u Mayera. Hmm...napadá ma iba jediné, slepice?
Ďalší odsek je plný otázok, prečo dnešní mladí muži odmietajú zasadiť strom, postaviť dom..., že ich otcovia museli byť oveľa zodpovednejší, keď dokázali splodiť také SKVELÉ dcéry a posledná rečnícka otázka opäť smeruje na mladých mužov, či do smrti ostanú len malými chlapcami. Odpovedám, áno, zostaneme. Radšej malý chlapec, ako veľká slepica.
To však článok ešte nekončí, to najlepšie začína na konci prvého stĺpca strany vetou: „Nech sme dopriali našim rozumčekom doping v podobe veterníkov, francúzkych krémešov a kremroliek koľko sa len dalo, neprišli sme na nič múdrejšie, len na to jediné: chýba im vojenčina!“ Slečny by mali radšej miesto naparovania ich mozočkov nad kávou s krémešom v ruke čudujúc sa, prečo ich len tá celulitída neobchádza, ísť si radšej niekam zabehať, alebo minúť energiu v telocvični nakoľko sex už nemali a asi ani nebudú mať veľmi dlho.
Aby som však neodbočil od témy „vojenčina“, ako hlavnú výhodu vidia naše slečny to, že by spravila z mužov ozajstných chlapov, ktorý síce majú svoje túžby a sny, sú tými malými deťmi, ale toto všetko je už dávno udupané v ich hlbokom vnútri veľkou vojenskou bagandžou. A takí sú tí praví, pretože si veci úplne inak vážia a hlavne myslia na rodinu a všetky tie veci okolo. Ževraj to za tie dva zabité roky stojí.
Výsledkom celej úvahy je fakt, že dnešní mladíci nepotrebujú a ani nehľadajú životné partnerky, ale že vlastne potrebujú svoje matky, ktoré sa o nich vždy a všade postarajú.
Milá slečna Čierna,
ak je tento článok interpretáciou vašich myšlienok, tak vás úprimne ľutujem. Problém možno nastal v tom, že papáte veľa veterníkov a krémešov, miesto toho aby ste snívali sny a niektoré si z času na čas aj splnili.
S tou vojenčinou máte možno v niektorých bodoch pravdu, ale len čisto teoretickú. Byť vojakom som vždy chcel a obdivujem tích, čo to robia profesionálne. Ísť na vojenčinu preto, aby po mne hulákal nejaký dement so základnou školou s hodnosťou desiatnik, to beriem za mierne ponižujúce. Ľudia, ktorí si chcú siahnuť na dno svojich síl, vedia nájsť aj iné náhrašky takejto lacnej zábavy zo strany armády, ktorá tu kedysi bola.
Veľa mužov a aj mladíkov tu je, a sú pripravení viesť zodpovedný život. Asi sa len boja, či tá ich nebude chodiť na pravidelné strategické porady, a rozmýšľať nad tým, čo jej vlastne na ňom vadí.
