Áno? Aj ja. Zhodou okolností ich mám v peňaženke až štyri. Ale zvesť o tejto hard-core novinke sa zjavne ešte nedostala ku kompetentným v Zločineckej Železničnej Spoločnosti. Inak si totiž neviem vysvetliť to, čo sa mi stalo minulý piatok.
Na Hlavnej bolo plno a rušno, veď končil týždeň a každý sa ponáhľal do svojich rodných končín = ideálny čas ísť si kúpiť lístok, o ktorom pokladníčky ešte asi v živote nepočuli, he-he. Ako správny civilizovaný občan som sa teda postavil do rady dlhej niekoľko metrov a čakal. Lístok si stihli kúpiť dvaja ľudia - a zrazu sa na okienku objavila ceduľka s nápisom, ktorý nikomu radosť nespravil. ZATVORENÉ!
"Hm," povedal som si. "Hm," odpovedalo mi moje druhé ja. "Tak fajn, nájdeme si iné okienko, pri ktorom sa dá platiť kartou," pokračoval som v mojej súkromnej debate. Pozriem na vedľajšie okienko, ale vidím len nápis: "Z dôvodu poruchy POS terminálu nie je možné v tejto pokladni platiť kartou". "Tak fajn, nájdeme si iné okienko, pri ktorom sa dá platiť kartou," povedal som si a pocítil akýsi čudný pocit déja-vu. "Hm," povedal som si.
Môj pohľad preskenoval všetky pokladne na prízemí budovy, ktoré ponúkali medzinárodné lístky. Všade rovnaká ceduľka. "Tak fajn, pozrieme sa hore," a pozrel som sa hore. Hore bola strecha.
Moje druhé ja asi myslelo to kvázi-poschodie, na ktoré vedie zo šesť schodov. Pozrel som všetky jednu otvorené pokladne - nula bodov. "Z dôvodu poruchy POS terminálu nie je možné v tejto pokladni platiť kartou". "Tak fajn," povedalo moje už značne nasrdené druhé ja a môj ctený 77-kilový kolos sa vydal na púť k Informáciám. Obe moje ja zostali v nemom úžase, keď za okienkom zbadali véééľmi fešnú slečnu informátorku (teda aspoň dúfam že je slečna, každopádne budem chodiť pýtať sa častejšie).
Spýtal som sa, či je možné aby nebolo otvorené žiadne "medzinárodné okienko" v ktorom sa dá platiť kartou. Odpoveď bola samozrejme rezolútne negatívna, napriek tomu som si vypýtal formulár na sťažnosti. V okamihu ležal predo mnou a takmer v okamihu som ho vypísal. Ešte neodpovedali, ale odpoveď za jeden pracovný deň by som ani nečakal. Nuž, vyplakal som sa a išiel ďalej.
Samozrejme, že akonáhle som vyšiel z informačnej kancelárie, už bolo v prevádzke okienko, po ktorom som tak veľmi túžil. Na prvom bola vypísaná pracovná doba do 18.45, ale druhé začínalo až o 18.50. Samozrejme som sa nezaprel a do sťažnosti uviedol presný čas, čiže 18.48 :)
Vystál som si teda radu, ktorá sa pri okienku medzičasom utvorila a o chvíľu nadišiel ten správny čas. Vypýtal som si JFNK. "Jugend Ferien Netz Karte, to čo bolo aj minulý rok, tá karta pre mládež do Rakúska, mala by stáť 19 eur, nie ja nechcem Rail Plus, áno do Rakúska, na prázdniny, veď sa predávala aj minulý rok... JFNK! Ako to, že ju nevidíte v počítači? Má sa predávať od prvého!" Asi tri minúty svojho cenného života som stratil vysvetľovaním. Asi päť ďalších trvala predavačke oprava tlačiarne na lístky. Celých osem minút som nemyslel na nič iné ako na nervózne tváre spolucestujúcich za mnou. Deviata minúta bola vyhradená platbe kartou. A minimálne desať ďalších som sa vytešoval, že už to mám za sebou a v ruke držím vstupenku k môjmu cestovateľskému letu po Rakúsku!
Ponaučenie? Záver? Spravte si ho sami. Mňa by len zaujímalo, či sa vo všetkých pokladniach tie terminály naozaj pokazili alebo len ZSSK šetrí na nesprávnom mieste. NA HLAVNEJ BRATISLAVSKEJ STANICI. A nechcite sa ocitnúť v koži tureckých cestovateľov, ktorých som prednedávnom videl kupovať niekoľko desiatok lístkov v hodnote asi 40 000 Sk v nesprávnej pokladni. Hej, presne v tej, v ktorej kartou nezaplatíte. "Hm," povedal som si.
