Po ďalších ospalých hodinách výučby v kvôli projektoru zatemnenej miestnosti a nie výuke ale skôr rekapitulovaní a upresňovaní mojich vedomostí, ktoré v hlave nosím od detstva (vždy som strašne chcel jazdiť) som o krôčik ďalej. Trenažér bol pre mňa menším postrachom, než som čakal.
Aj keď sa mi na 90-minútovú "jazdu" podarilo trochu meškať, s druhým z dvojice inštruktorov som si rýchlo porozumel a rýchlo som nasadol do toho pekelného stroja. Opäť pár minút (zbytočného?) vysvetľovania kontroliek vo fiktívnom monoposte Škody 105, založenie kotúča, pár inštrukcií a hop! skapal mi motor... Toho som sa aj najviac obával - než som prešiel svojich prvých pár virtuálnych metrov, trenažér ma týmto riadne prefackal. Dúfam, že s Fabiou sa štartuje ľahšie.
A, jednotka tam je, už jazdím! Stlačiť spojku, páku potiahnuť dole, potom k sebe a dole, wau, dvojka, no len aby mi to zase neskapalo... fajn, 20 km/h, 30 km/h, trojka, super! Nie je to ešte ono a na cvičisku chuderku Fabiu iste riadne potrápim, ale základ som zvládol a to je pre mňa dôležité - navyše len za 30 minút a tak mi ešte zopár zostalo na free ride.
Nakoniec aj sám inštruktor priznal, že ich trenažér je na tom dosť zle čo sa reálnych vlastností týka - ale on je aj tak určený len na naučenie radenia rýchlostí a správne držanie rúk na volante. Jazda na ňom tiež nie je príliš reálna, udržať sa na ceste dá niekedy riadny problém. Ale čo, je pravdepodobné že ďalšiu výuku na ňom už úplne vynechám, myslím že to zvládam v pohodičke.
V utorok ma už čaká parkovisko tak mi držte palce nech autíčko príliš nepotrápim ;)
