Radšej raz vidieť... veci nebývajú také, aké si ich predstavujeme. Manneken Pis-a som si vždy predstavoval oveľa väčšieho a takého, čo sa drží pri zemi. A on je v skutočnosti straaašne malý a vo výške.
Cvakajúci Japonci nemôžu chýbať ani pred Manneken Pis-om. Jeho malosť väčšmi vynikne tu... a ten v tom výklenku je celý čokoládový, alebo sa tak aspoň tvári. Jeho sestričku som ani nenašiel - kto nehľadá, nenájde. ("Pri návštevách Bruselu sa všetci sústredia na Manneken Pis-a a zabúdajú na ďalší produkt... Jeanneke-Pis", napísal ktosi do diskusie k inému fotoblogu. Produkt čoho? On to spája s "belgickou pedofilnou náturou", ale asi to nemyslí vážne, keď k svojmu výroku pridáva smajlíka). Jeanneke Pis nájdete aspoň tu.
Na historické námestie Grande Place sa mi podarilo dostať až krátko pred zotmením. Pekné, dýcha históriou, vzdialene môže pripomínať Prahu. Nemal som veľké očakávania, že by Brusel mohol byť pekným a čistým mestom, ale niektoré štvrte príjemne prekvapili.
Park Cinquantannaire a pamätník bojujúcich za samostatnosť s múzeom.
Veľká mešita, ktorú dal postaviť istý Tunisan začiatkom 20. storočia. Nachádza sa neďaleko kráľovského paláca a budovy Európskej komisie.
Monumentálna Katedrála.
Budova Európskej komisie, nachádza sa na námestí Schuman, pomenovaného podľa spoluatora myšlienky európskeho zjednocovania. Spolu od r. 1957 - reklamná kampaň známa aj u nás. Nižšie je známa stena s dvojjazyčným nápisom EC, ktorú obvykle ukazujú v televízii. Oproti sa nachádza Residence Palace, kde sídli o.i. množstvo novinárskych organizácií. Majú tam aj kuriózny popolník so zákazom fajčenia. A parádne toalety.
Pokúsil som sa veľkým zoomom priblížiť to, čo som videl za oknami budovy - "bordel" v podobe množstva šanónov nahádzaných v mnohých oknách, ale výsledok bol taký roztrasený, že nezaraďujem... inak sa zdalo, že väčšina šanónov je modrých. Tu zrejme vznikajú mnohé smernice, múdre smernice, aj hlúpe smernice, možno aj tá o povinnom zakrivení banánov.
Autor iného fotoblogu vidí veci takto: "Hlavné mesto Európskej únie pôsobí provinčne. V kontraste stoja sklo-oceľové budovy eurobyrokracie v porovnaní so šedými neudržiavanými domami z dvadsiateho storočia. Mestské parky, krčmy, kaviarničky a všehochuť ponúkaných jedál však vytvárajú atmosféru, ktorú sa oplatí zažiť." Celkom súhlasím, až na to, že je to asi príliš veľké mesto na to, aby vôbec mohlo pôsobiť provinčne. Niektoré štvrte nevyzerajú lákavo, napríklad také okolie stanice Gare du Midi. Tu ukazuje mesto menej príťažlivú tvár, v podobe deficitu poriadku a v podobe ľudí, ktorí sa tu zdržiavajú... Najväčší neporiadok býva vraj v tankoch, a druhý najväčší na pošte pri Gare du Midi - na dlážke.
Heysel-štadión, zastihnutý aj so susediacim Atomiom zase až pri súmraku - Brusel sa mi už asi navždy bude spájať s násilnosťami a tragédiou v roku 1985, keď počas zápasu FC Liverpool - Juventus Turín zahynulo 39, prevažne talianskych fanúšikov. Pamätám si ako naša televízia prenos po niekoľkých minútach strihla ("na toto sa už skutočne nedá pozerať", alebo "toto už s futbalom nemá nič spoločné"), ale na iných televíziách sa to dalo sledovať ešte dlho, bolo to absolútne šokujúce, pamätám si aj nasledujúci deň v škole, keď som na nič iné nedokázal myslieť. Smútok z toho, že ľudia sa dokážu správať ako úplné beštie. Na chvíľu som snáď aj pripustil, že tí komunisti majú pravdu, keď hovoria o zahnívajúcom kapitalizme, veď u nás sa také nedeje.
Na YouTube je všetko, ale radšej si rozmyslite, či skutočne chcete pozerať video z násilností na Heysel-štadióne v r. 1985.
Minulosť už nechajme, ale teraz v roku 2007 som bol zas svedkom výtržností mladíkov arabského pôvodu v okolí stanice metra pri Heysel-štadióne a Atómiu a policajného zásahu. (Neviem čo predchádzalo čomu). "Gestapo", polohlasne komentovali zásah niektorí zo zadržaných. Dúfajme, že tu to nedosiahne také rozmery ako v Paríži, a ani tam už nie, ani za Sarkozyho.
3 v 1 alebo vegetariánsky mäsový kóšer zážitok: Keď si odvyknete od jedenia mäsa, potom budete vnímať veľmi nepríjemné pocity, ak výnimočne zjete kúsok mäsa, či už vedome alebo nevedome. Vyhladovaný po celodennom nejedení, výnimočne som si objednal kurací kebab v arabskom bufete, sľubujúcom "halal meat", čo je mäso, vhodné pre moslimov, pripravené podľa náboženských pravidiel, čiastočne podobných a čiastočne odlišných od židovských kóšer pravidiel. Je to zvláštne, ale nepríjemné pocity sa nedostavili! Že by v tom bolo niečo univerzálne, čo funguje, aj keď to nie je naším presvedčením? (Stretol som raz židovku - vegetariánku, ktorá ale niekedy jedáva kóšer mäso, pretože podľa jej presvedčenia zviera zabité podľa rituálnych náboženských pravidiel netrpí!) Už to neriešim, mäsu sa vyhýbať idem aj naďalej. Mimochodom, bol to globalizačný kebab s hranolkami.
9 gúľ Atómia, stavby inšpirovanej modelom atómu, poznám už od detstva. Pamätám si ho z Detskej encyklopédie. Zase sa raz úspešne stmievalo, ale aspoň som mohol zažiť ako začína večer blikať množstvom svetielok. Na rozdiel od Manneken Pis-a, Atómium bolo väčšie ako som si predstavoval.
Nie celkom obvyklý pohľad, odraz čohosi, v jednej z gúľ.
A striptérka nikde. Prečo som si spomenul na to ako som raz fotil striptérku? Lebo môj kompakt má také príšerné oneskorenie, že... keď ju chcete mať (striptérku) odpredu, musíte cvaknúť vtedy, keď je otočená zadkom a opačne... a keď som chcel svetielkujúce Atómium, musel som cvakať v prestávke medzi dvoma bliknutiami. Na webe je hromada kvalitnejších fotiek Atómia, ale blikajúce možno ani nie sú.
Dnes je Deň Európy.
