Talian č. 1: E perché... A prečo ste sa rozdelili?!
(Táto otázka ma teraz trochu zaskočila, niežeby som na ňu nebol nikdy privyknutý, ale v posledných rokoch som už predsa len odvykol, bez toho, aby som sa naučil na ňu uspokojivo odpovedať. Pred takými 10 rokmi ju na mňa zvykli vyblafnúť, to áno, hneď po „what country are you from“, niekedy aj s fundovaným politickým komentárom ako napr. „still fighting in Sarajévou“. Otázka ma teraz zaskočila asi aj preto, že nasledovala bezprostredne po Drakulovi).
Mikeš (jeho úroveň vyjadrovania v angličtine začína klesať na úroveň taliančiny): From political reasons. It was politics, you know. Polítiči. Talian č. 2: Vostra lingua é latina? (Váš jazyk je latinský – románsky? Snáď tak to myslel... To myslí signor vážne? Dostávam sa do pokušenia povedať áno - ale smola, podobnejší je portugalčine ako taliančine).Mikeš: Nostra lingua é slavica (slávika). (Žeby takto sa povedalo „slovanská“?)Taliani: ???Mikeš & Lucia (zborovo): Slávika.Talian č. 1: Slivóka?Mikeš & Lucia (zborovo): ???Mikeš & Lucia (zborovo): Slivovica?Talian č. 1: Si-si-si-sí, slivovícca. Slivovícca, puttana! (V podstate má pravdu, aj takýto niekedy náš rodný jazyk býva).
Talian č. 2 (pokúša sa uhádnuť, s ktorými krajinami susedí Slovensko): Russia? Bulgaria? Ďalej nevie.Mikeš & Lucia: .........., ............, ............, ............ (menujú krajiny, s ktorými susedí Slovensko, ale na piatu z piatich si dlho nevedia spomenúť, tak sa dali zmagoriť).Talian č. 1 (výdatne a nezrozumiteľne gestikulujúc): Pivnice.Mikeš: ??? (ako názov jednej vojvodinskej dediny by mohlo byť, ale inak nechápe ako to maestro zas myslí).Talian č. 1: Pitvice.Mikeš: Lago?Talian č. 1: Si-si-si-sí, lago. (Jazero).Mikeš & Lucia (zborovo): Plitvice. Talian č. 1: Si-si-si-sí, Plitvice, Plitvice, puttana! (Zaujíma ho v ktorej krajine sa nachádzajú): Slovenia? Croatia? Slovacchia? (Aj Slovensko necháva v hre, aj keď tvrdí, že u nás nikdy nebol. Počas tohto rozhovoru, razantného pichania vidličkou do cestovín a pobehovania od švédskeho stola k švédskemu stolu stihol ešte baliť okoloidúcu čašníčku – nie príliš originálne – che bella ragazza a pozvem ťa niekam, quando finisci – kedy končíš. Niekoho možno čaká SPN J Jej odpoveď je „ci vedremo“, čo by som preložil ako „uvidíme“. Za prípadný nesprávny preklad ma môžete prípadne dodžubať).
Mikeš & Lucia (dvíhajú sa, potom ako spapala svoje pravidelné každoraňajkové a každovečerové 4 bobuľky hrozna, jedno kiwi a 2 kúsky melóna, a on zbaštil všetko nemäsové, čo stoly ponúkali).Talian č.2 (zdržiava ich, aby zostali a ešte jedli, razantne pichajúc do už aspoň 180. tagliatelly): Mangiare!Mikeš (veru nedokázal v priebehu tohto rozhovoru s každou vetou zvyšovať jazykovú úroveň, skôr naopak, ale povedzme si tak, prispela k tomu aj druhá strana): Non mandžáre, finíto mandžáre.Mikeš & Lucia (zborovo, dvíhajú sa): Have a nice evening, bye.Taliani (zborovo): Ciao!
Je 20.10, prebieha nebeské predstavenie - romantický istrijský západ slnka, Mikeš a Lucia utekajú nafotiť Luciu pri romantickom istrijskom západe slnka, ako aj samotný romantický istrijský západ slnka. Posledne spomínaný obrázok – jediný, na ktorom nie je Lucia – ste videli, keď ste začínali čítať tento článok, niekde medzi Draculom rozdelením Československa. Inak, pri mori bolo fajn, aj vrijeme vyšlo aj v tomto čudnom lete prevažne slnečné a kiša mávala úradné hodiny len v noci.
